PostHeaderIcon Niečo o mne

jaNarodil som sa  6. októbra 1952 v Častej, dedine pod hradom Červený Kameň, učupenej pod Malými Karpatmi. Od ranného detstva bolo asi všetkým okolo mňa jasné, že môj život bude veľmi búrlivý a pestrý, čo sa nakoniec až do dnešných dní potvrdzuje. Už ako malé dieťa som skoro zomrel na čierny kašeľ a namále som mal aj vo veku, keď som ešte nechodil do školy. Vtedy som strávil celý rok v sanatóriu, no nakoniec sa všetko na dobré obrátilo a dnes môžem písať tieto riadky. Aj napriek týmto zážitkom vnímam svoje detstvo ako krásne. Mal som dobrých, starostlivých rodičov a päť súrodencov. Možno preto, že som vyrastal v skromných pomeroch vo veľkej rodine, som sa naučil pozerať na svet osobitným spôsobom. Vždy som mal okolo seba veľa ľudí, súrodencov, rodičov a kamarátov s ktorými som sa vždy delil aj o to málo, čo som mal. Tak nás to učili naši rodičia a tak je to doteraz. Počas svojho života som okrem dobrých vecí urobil aj veľa zlých, ktoré sa postupne dostávali do prevahy nad tými dobrými. Napriek tomu, že som dostal dobrú výchovu od rodičov, učiteľov a ostatných ľudí z môjho okolia, postupne nad mojim životom prevzal vládu alkohol. Pil som už od mládeneckých rokov a v roku 1993 som sa ocitol v Pezinku na protialkoholickom liečení. Vtedy som už mal svoju rodinu, teda manželku  a dve deti. Dcéra Renátka mala sedemnásť rokov a syn Vladko desať. Bol to veľký výkričník v mojom živote a prinútil ma rozhodnúť sa, akou cestou sa mám vydať. Našťastie sa mi podarilo zmeniť svoj život k lepšiemu a postupne som sa snažil naprávať, čo som dovtedy pokazil. Moja rodina, žena a deti, ktoré som vždy považoval za najväčší dar v mojom živote ma prijali naspäť medzi seba. Toto som považoval a aj považujem za moju naväčšiu výhru. Tá mi dodala silu pustiť sa aj do ostatných zbabraných záležitostí, ktoré som si počas svojej opileckej éry spôsobil. Dva roky mi trvalo, kým som sa postupne odhodlal navštíviť ľudí, ktorým som poubližoval a ešte stále nie som presvedčený, či som niečo nevynechal. Po tejto mojej očiste a absolútnej zmene svojho života a jeho hodnôt som začal s prácou, ktorú spolu s rodinou robím doteraz. Staráme sa o deti, ktoré sú závislé od rôznych drog a ich život nabral nesprávny smer. V roku 1994 sme si adoptovali štrnásťročné dievča, ktoré už od jedenástich rokov drogovalo. O dva roky neskôr (10.1.1996) k nám do našej rodiny začali pribúdať ďalšie takéto deti a doteraz sme ich mali skoro sto. Priamo u nás, v našej rodine strávili niekoľko mesiacov a také, čo ich už nikto nechcel, aj niekoľko rokov. V roku 2005 som za túto prácu dostal cenu Humanitný čin roka. Dnes už mi život neriadi alkohol, moje manželstvo a celý môj život sa uberajú, dúfam, správnym smerom. Moja dcérenka Renátka je magistra psychológie a syn Vlado je strojár a už skoro aj pilot lietadla. Obidvaja sú obdivuhodne čestní a spravodliví ľudia aj napriek tomu, že vyrastali v rodine opilca a násilníka.

Od roku 2004 som začal písať na blogu SME. Teraz, po viac ako šiestich rokoch, som presunul všetky články na tento môj priestor. Na blogu SME som začal písať akoby odznova. Písanie na  blogu SME mi dalo veľmi veľa. Naučil som sa mnoho o písaní článkov, o diskutovaní a vôbec všeobecne o novinárčine, publikovaní a aj o zodpovednosti. Ďakujem všetkým, ktorí tento projekt vymysleli, prevádzkovali, vylepšovali a jedovali sa s nami – autormi a aj čitateľmi a diskutérmi.

Všetky články, ktoré majú na tejto stránke farbu textu ako tento odsek, boli už uverejnené na mojom blogu. 

Číslo účtu: 2616072925/1100 IBAN: SK12 1100 0000 0026 1607 2925 SVIFT CODE: TATRSKBX TATRA BANKA POBOČKA /BRANCH/ 014 MODRA
(aktualizované 16.1.2013)

Lr. Vladimír Schwandtner

logo

Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Apríl 2014
P U S Š P S N
« Mar    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  
Kto je práve pripojený