Beštia

Deti boli pre mňa vždy najdrahšia vec na svete. Aj v čase mojej alkoholickej kariéry, keď som bol arogantný a agresívny, sa moje ataky nikdy neobracali proti deťom. Naopak, pri deťoch som zmäkol, zabrzdil sa. Ak som mal pri sebe dieťa a nielen naše, zrazu som pocítil zodpovednosť. Tiež som to tak pociťoval v súvislosti s šoférovaním. Keď som pil, nešoféroval som, lebo som sa, neviem prečo, bál, aby som neublížil deťom.

Pokračovať v čítaní „Beštia“

Keď som vyšiel z blázninca 6. časť

Všetci si myslia že najväčšie nešťastie na svete je to ich. Hlavne alkoholici sa radi ľutujú a obviňujú celý svet. Žiarlia na svojich partnerov, lebo sú si vedomí, že nemôžu byť ničím pre toho svojho partnera atraktívní. Tento stav plodí agresivitu. Stačilo by sa iba opýtať svojho zrkadielka, kto je ten zlý, čo im tak ubližuje. Tam by ho videli! Keď som bol v blázninci, tam som precitol z týchto nálad. Naraz sa mi môj problém stal triviálny a primitívny.

Pokračovať v čítaní „Keď som vyšiel z blázninca 6. časť“

Keď som vyšiel z blázninca 5. časť

Nastala chvíľa, keď musím trošku odbočiť a prerušiť tento „seriál“. Včera v noci ma navštívil môj kamarát, tiež rodák z Častej, Marián Minárik, dlhoročný  kameraman v STV, teraz pôsobiaci ako pedagóg na Katedre masmediálnej komunikácie, ktorý pozná moju históriu a tiež je od fachu, čo sa týka písania. Pýtal som sa na jeho názor, no predtým sme rozprávali o účele môjho písania na blogu. Aj on mi potvrdil, že by bolo načase vysvetlenie. Tu je!

Pokračovať v čítaní „Keď som vyšiel z blázninca 5. časť“

Keď som vyšiel z blázninca 4. časť

Keď som odchádzal z blázninca vedel som, že nechcem piť, no vedel som tiež, že to celkom nezáleží od mojej vôle. Veľa krát som si to predtým povedal a myslel som to smrteľne vážne. Nikdy predtým mi to neklaplo. Dodnes si myslím, že pevná vôľa je v oblasti závislostí nanič. Maximálne sa na ňu môžem spoľahnúť pár hodín. Sľúbil som si, že ak to neklapne ani teraz, po liečení, obesím sa. Nezniesol by som predstavu, že budem zase spôsobovať utrpenie mojim najmilším a najdrahším. V detstve som mal veľký potenciál a dobré perspektívy. Následkom alkoholu som ich všetky zahodil. Aj popri pijatike som si dokázal vybudovať v živote dobrú pozíciu, no bol to iba zlomok mojich možností. Vždy som mal predstavu, že po človeku má zostať pozitívna stopa na tejto planéte.

Keď som vyšiel z blázninca 3. časť

Keď som sa vrátil z blázninca domov, dostalo sa mi odvšadiaľ veľmi dobré privítanie. Mal som rozpačité pocity. Čím som si to zaslúžil? Azda tým, že som sa išiel milostivo umravniť  na trojmesačnú rekreáciu do Pezinka – na Cajlu? Viem, že deťom nebolo ľahko akceptovať, že majú tatka opilca v blázninci. Všetci to o mne vedeli a vedeli to i kamaráti mojich detí. Ja som s tým nemal problém, no im sa možno vysmievali. To deti robia.

Pokračovať v čítaní „Keď som vyšiel z blázninca 3. časť“

Keď som vyšiel z blázninca 2. časť

V marci (2005) uplynulo 12 rokov odvtedy, ako som naposledy pil alkohol. Vtedy v deväťdesiatom treťom som sa vrátil k svojej milovanej rodine z blázninca. Tento názov si pezinská Nemocnica Filipa Pinnela nezaslúži. Slovo blázninec bolo mojou morou. Už sa ho nebojím a už sa nebojím ani alkoholu. Viem, že z alkoholu a blázninca majú nočné mory celé zástupy ľudí a hlavne pre týchto píšem svoje skúsenosti
Pokračovať v čítaní „Keď som vyšiel z blázninca 2. časť“

Hlúpy príbeh s hlúpym koncom

V jednej krajine, ktorá sa volala áksnevolS akilbupeR, teda, už podľa názvu v krajine exotickej, sa stal tento hlúpy príbeh s ešte hlúpejším koncom. V takýchto krajinách sa často dejú pre civilizovaného človeka veci nanajvýš čudné, no tam sú ľudia navyknutí na čudné veci a preto poslušne znášajú svoj osud.
Raz sa stalo, že do tejto krajiny celkom bez problémov prenikli cudzí kupci, ktorí predávali SMRŤ. Možno by sa Vám zdalo, že smrť si nikto nekúpi, no predsa sa našlo veľa ľudí, hlavne detí, ktoré neváhali okradnúť vlastných rodičov, len aby sa k tomuto cudzokrajnému tovaru dostali. Obchodníci so SMRŤOU im navraveli, že smrť je nádherná a spočiatku to tak i vyzeralo.