Aje to tu

Tento prvý spoločný blog som založil preto, aby som dal priestor, ak to uznám za správne, aj iným ľuďom, napríklad z radov čitateľov. A už je to tu! Dnes som dostal e- mail s postojom jedného chlapca, ktorý prejavil záujem o jeho publikovanie. Neurobil som v tom texte žiadne úpravy, dokonca som ani neopravil pravopisné chyby a nezalomil text do odstavcov, aby som nezmenil zmysel článku. Posúďte:

Posledná veta

Bolo to pred pár rokmi. V ten deň som sa zastavil na fare, lebo s našim farárkom – Tajomným mužom z iného sveta sme mali naše životy veľmi úzko prepojené a často sme sa vzájomne navštevovali. Mal nejakú neodkladnú prácu, tak som čakal vonku pred farou, než bude mať na mňa čas. Bolo krásne, tak som bol vlastne aj rád, že mám chvíľu pre seba a nemusím si to ani veľmi vyčítať. Bol som tam predsa služobne a deti boli s Ľudkou – mojou ženou – doma.

Zadarmo?

Včera som dostal ďalší e-mail so žiadosťou o uverejnenie postoja. Písala mi Saška, sestra Bohuša, ktorý od nás odišiel začiatkom školského roka. Chodí do tej istej školy ako Omrvinka a pri poslednej návšteve to prebehlo ako výmena stáží. Na Bohušovo miesto nastúpila Omrvinka. Bohušova sestra Saška je krásne mladučké dievča, ktoré sa väčšinou pohybuje vo svojich vlastných duchovných sférach, kde nemá nikto prístup. Mne sa však dostalo tej cti a bol som do tej krehkej dušičky vpustený. Článok je opäť v pôvodnej podobe a pravopisnú chybu som žiadnu nenašiel.Aj nadpis je autentický.

Šampónová terapia

V prvých rokoch našej práce so závislými deťmi to bolo prevažne o prežití. Bývali sme v prenajatých domoch, ktoré sme si museli sami opraviť do obývateľných podmienok. Od začiatku som však mal jasnú predstavu o tom, akým spôsobom budem riešiť problémy týchto detí a ich rodín. Aj teraz, po rokoch sú tieto predstavy v princípe také isté, no roky praxe už predsa niečo zmenili.

Zabijak na slobode

Prišla k nám návšteva. Nič zvláštne! Niekedy je u nás naozaj ako na stanici. Keď pred našim domom zastaví auto, deti to obyčajne zaregistrujú skorej ako ja a pribehnú mi povedať. Náš dom sme si zatepľovali, lebo som sa bál, že ma obvinia z globálneho otepľovania, také sme mali úniky tepla. Nestačili sme však dokončiť fasádu a z tohoto dôvodu ani nemáme na dome to naše číslo 147. Preto sa návštevy bezradne rozhliadajú a hľadajú dom, s takouto adresou. Decká vždy pribehnú s tou ich informáciou za mnou, nech sa idem pozrieť von, lebo ku nám asi niekto chce ísť. Zase niekto fetuje, tak nech idem von, pre tú návštevu.

Ako sa dá uvariť sekera

Čoho sa tak boja matky dospievajúcich detí? Prečo jedno obyčajné, aj keď viac významové slovo, nedá spávať rodičom, učiteľom, vychovávateľom? Odpovede na tieto otázky sú veľmi jednoduché. Strach pramení z nevedomosti, ktorú by som sa teraz pokúsil svojim výkladom odstrániť. Drogy! Toto je to slovo, ktoré v ľuďoch vyvoláva strach. Je tento strach oprávnený? Neviem, či práve ja som oprávnený dávať Vám rozumy, lebo sa necítim byť odborníkom na túto oblasť.

Prečo začne mysliaci človek onanovať

Ten, kto písal náš program, vtedy keď sa rozhodol, že nami – ľuďmi osídli túto planétu, si najskôr všetko odskúšal na rastlinách a zvieratách. Najprv to boli iba „jednoduché“ programy napísané pre prvé biologické stroje – rastliny. Aj tie boli iba v základnej konfigurácii s možnosťou rôznych mutácií v budúcich generáciách, lebo sa jednalo a jedná o ich dlhodobé prežívanie a prispôsobovanie sa zmenám podmienok, v ktorých majú existovať. Na stavbu ich tela a jednotlivých orgánov sa na zemi nachádza množstvo stavebného materiálu. Minerály, prvky a zlúčeniny, ktoré sa rozpustia v zázračnom univerzálnom rozpúšťadle – vode. Tak vznikla tá pra-polievka, ktorá dodnes živí všetky rastliny a buduje ich telá. Z tej istej polievky a z toho istého stavebného materiálu vznikli sladké plody jahôd, obrovské telá sekvojí i jedovaté plody durmanu. Toto platí i o zvieratách, ľuďoch a vlastne o všetkom živom, schopnom rásť, deliť svoje bunky, či existovať len v jedinej bunke. Počas života takéhoto biologického stroja sa rôznymi metódami dostane k svojmu dielu žitia potomstvo jednotlivých druhov, ktoré je vždy a v každom jednotlivom prípade jedinečné. Nie vždy lepšie, či dokonalejšie, no dostane šancu presadiť sa, prežiť. Ak to nezvládne, tak zanikne.

Pohľad za oponu

Pre tých, čo to nezažili, je treba priblížiť východiskovú situáciu v rodinách s drogovo závislými deťmi. Ako sú na tom deti pri príchode ku nám? Celý ich život vo všetkých jeho oblastiach je v krachu. V takej situácii sa človek nemá šancu dostať do dobrého psychického stavu, lebo jeho problémy sú také veľké, že zdanlivo nemajú riešenie. Ak si k tomu primyslíme ešte fakt, že napriek láske k týmto deťom aj rodičia už neveria vo vyriešenie a nápravu, tak je to situácia na zaplakanie. Rodičia si nevedia vysvetliť konanie ani pohnútky ich detí. Obviňujú sa navzájom z výchovných chýb a nedokážu, aj napriek svojim životným skúsenostiam a niekedy i vzdelaniu, tento problém riešiť v rámci rodiny. Každému je dúfam jasná tragickosť takejto situácie. Dieťa im zomiera pred očami a oni sa môžu iba bezmocne prizerať. Všetci potrebujú novú nádej, pre nich akceptovateľnú. Hlavné však je, aby sa presvedčili o pozitívne vyriešených podobných, či ešte horších prípadoch.