PostHeaderIcon 7 – Kúzelný deduško? Iba dobrý človek!

Po dlhej dobe útrap, sťahovania, nervov a stiesnených podmienok sme konečne mali perspektívu troch rokov relatívneho pokoja. Každopádne sme mali aspoň na tri roky zaistenú strechu nad hlavou. Ten nový dom bol nedokončený, veľmi divne riešený a dodnes ešte odstraňujeme nedostatky stavebného amatérizmu. Bolo treba urobiť veľmi veľa stavebných úprav a opráv, aby sme mali aspoň interiér v poriadku. Nebol by to taký veľký problém, keby sme mali peniaze. Mohli sme ich dostať od firmy, ktorá nám dom kúpila, no neskoršie pri kúpe by sme potrebovali o túto čiastku viacej prostriedkov.

Aj tak sa divím, že konatelia firmy sa do takejto veci vôbec pustili. Odporuje totiž všetkým zásadám podnikania. Podnikatelia majú produkovať zisk, nie robiť nevýhodné transakcie, aj keď z vysoko pozitívnych a humánnych pohnútok. Navyše títo šéfovia pracovali s prostriedkami svojich akcionárov. Aby vôbec mohli takúto vec urobiť, najprv museli mať súhlas od týchto akcionárov. Chceli mať zábezpeky – to je logické. Takto sa dostal do zmluvy i článok o zmluvnej pokute. Za nedodržanie zmluvy tristotisíc korún, ktoré sa budú navyšovať. V ľudskej reči to znamená, že sa zaväzujem „nehnuteľnosť“ odkúpiť najneskoršie za tri roky od podpísania zmluvy za vopred určenú cenu. Ak túto podmienku nesplním, tak budem musieť vyprázdniť predmetnú nehnuteľnosť a tiež zaplatiť zmluvnú pokutu. Ak ju nezaplatím bude si oprávnený účtovať úroky z omeškania vo ??? výške. Podmienky boli pre mňa tvrdé, no spravodlivé. Inak by sa taká vec ani nedala realizovať. Okrem toho som si bol istý tým, že by ma nedokázali podraziť, ako sa mi to v minulosti už stalo. Boli na rozdiel od sestričiek, farníkov v D. a tatka toho nášho dievčaťa naozaj ľuďmi, s ľudským srdcom. Preto ani doteraz nedám dopustiť na podnikateľskú sféru. Majú svoje komerčné náboženstvo, ktoré je tvrdé, no férové. Samozrejme hovorím o podnikateľoch a nie o vagabundoch, čo sa za podnikateľov vydávajú.
Robil som, čo sa len dalo, dosahovali sme také výsledky spolu s našimi deckami, že sme kľudne mohli dostať i Nobelovu cenu za riešenie drogových problémov. Nič nepomohlo, nič sa nedalo robiť. Keby sme chceli tlačiť plagáty o tom, ako drogy škodia, to by bolo iné. Najlepšie sa však dajú zohnať peniaze na monitorovanie. To môžete v celých húfoch v Tatrách monitorovať, prečo decká drogujú, popritom si urobíte pár seminárov s banketmi, prípadne napíšete učený projekt na budúci rok. Pomocou týchto akcií objavíte to, čo je známe od začiatku ľudskej rasy, že všetci sú zvedaví a potrebujú si na vlastnej koži skúsiť, že idú po zlej ceste. Aj mňa chceli do takýchto projektov zatiahnuť, no nedokázal by som sa rekreovať v Tatrách na úkor ľudských životov. Všetky peniaze zhltli všelijakí „monitoristi“, lepiči plagátov, rôzne sekretariáty , rady ministrov….
Aj tak sa dá na drogách zarobiť. Díleri a podobná smečka na takéto metódy nemajú dostatok rozumu, preto si to takto rozdelili. Jedni potrebujú druhých. Ako Chaplin, keď robil sklenára.
Nebudem tu ďalej prezentovať moje kacírske názory, lebo ma upália. Fakt je ten, že peniaze na kúpu domu som nezískal. To sa dalo čakať, veľa ľudí sa len zhovievavo usmievalo, keď sa dozvedeli, akú zmluvu som podpísal a kde chcem zohnať peniaze na jej realizáciu.
Prvý katastrofický termín som za pomoci spomínaných podnikateľov ešte dokázal odložiť, lebo bola reálna nádej tie peniaze získať. Znova presvedčovali akcionárov aby počkali. Dali presvedčiť a počkali. Zmluva sa dočkala dodatku. Nášho farárka preložili do malej dedinky, lebo v zmysle Písma pomáhal, ako mu to jeho presvedčenie kázalo. Nemal mi kto povedať, že nevadí, vedúci, tajomný muž z iného sveta to zariadi. Hlavá je viera, ako sme spolu hovorili, aj keď každý myslel na iný druh viery.
Oslovil som všetky banky, poisťovne, podniky, firmy, politické subjekty, štát, médiá…. Vôbec žiadny výsledok. Vtedy som už vedel, že je koniec. Doviedol som celú svoju rodinu do strašnej situácie. Mali sme sa stať bezdomovcami, navyše s tristotisícovou zmluvnou pokutou na krku. Nebolo to prvý raz, čo som to urobil. Lenže teraz to bolo predsa trochu iné. Predtým som pil a toto spôsobil. Teraz som žil tak, aby som nič zlé nerobil a naopak pomáhal. Efekt bol taký istý. Bol dokonca oveľa horší. Rozdal som dokonca i náš majetok, aj keď skromný a teraz bude moja rodina trpieť. Vlastne trpela vždy! Najprv som pil, potom som sa dal na takúto prácu a moja rodina so mnou kočovala z jednej zrúcaniny do druhej. Môj syn vyrastal medzi problémovými deťmi, nemal podmienky na učenie, žena bola preťažená, ja vysilený a dopadlo to takto. Vtedy som mal horšie pocity ako v mojom predbláznincovom období. To ešte nehovorím o tom, že sme mali doma tri cudzie deti, a od mojej sily vtedy závisel ich život. Natálka – jedna z nich už bola po klinickej smrti, no otec ju oživil, keď sa prešľahla heroínom doma v kúpelni. Ak si u nás nepomôže bude znova u pánbožka.
Vtedy prišla na návštevu Jana Škreková z rádia Twist. Mala novú reláciu 13-13. Chcela aby som v tej jej relácii účinkoval. Bola to posledná vec, čo by ma vtedy vedela zaujať. Nechcel som byť na ňu hrubý. Rozprávala mi aj o sebe, o svojom, tiež pohnutom živote i o šanci s novou reláciou. Súhlasil som! Nakoniec mi to vlastne aj urobilo dobre, mohol som to aspoň niekomu povedať. Ukázala mi aj svoje malé dcérky Sofiu a Nikitku. Sú to prekrásne a milé dievčatá. Všetky tri sa navzájom veľmi ľúbia. Dievčatá majú v Jane spoľahlivú a obetavú mamu. Prečo by som jej takto nepomohol, ak si myslí že budem pre jej reláciu zaujímavý človek.
Relácia mala veľký úspech. Prichádzalo veľa priaznivých ohlasov. Rozprával som ako vždy svojim „častovským“ dialektom a používal svoje prirovnania, ktorými som známy. Raz mi Jana volala, že by sa u mňa rád zastavil jeden pán, ktorého príbeh zaujal a že práve ide okolo. Chodili i iné návštevy, ktoré hľadali radu a pomoc. Povedal som si, že všetky návštevy budem príjmať pokiaľ mám kde.
Ten pán bol asi o desať rokov mladší ako ja. Predstavili sme sa a začal sa ma pýtať, čo a ako robíme s tými deťmi. Bola to dlhá debata a väčšinou som hovoril ja. Pýtal sa ma i na moje ďalšie plány. Myslel som, že tie relácie počul a je v obraze veci. Musel som zachrániť svoju rodinu od totálneho krachu. Mal som viacero krízových scenárov, tak som mu ich išiel rozprávať. Nechcel počuť moje vízie, pýtal sa na plány s deťmi. Čo by som robil, keby som nebol v takej situácii. Povedal som, že by som pokračoval v tom, čo robím.
„Môžete kľudne spávať, pán Schwandtner, ja to ošetrím“. Táto veta mi mala zachrániť existenciu. Nevedel som, čo znamená výraz „ošetrím“, tak som sa bez okolkov na to spýtal. Kúpim ten dom a bude váš. Žiadne zmluvy o prenájme, žiadne termíny, bude vo vašom vlastníctve! Pri tomto mal byť farárko, bol by to jeho triumf. Keď už bolo po všetkom a povedal som mu to, s ľadovým kľudom povedal, že to bolo jasné od začiatku, tajomný muž to zariadil.
Len jedna vec to mohla pokaziť – pohnútky, pre ktoré to ten pán robí. Hneď som sa ho na to opýtal. Možno sa bude zdať, že nie veľmi diplomaticky. Chcel som však vedieť aké sú tie peniaze, či nie sú od niečoho zašpinené, či on nie je zašpinený niečím a chce si žehliť svedomie. Potom by som to nemohol prijať. Ten človek je čistejší ako sneh. Má milú manželku, tichučkú a skromnú, skôr bojazlivú. Má dve maloleté nadané a pekné deti. Peniaze sú poctivo zarobené a nemá ani žiadne problémy, v ktorých by som mu ja vedel pomôcť. Takto to aj v skutočnosti je.
Keď chcel Boh zničiť Sodomu a Gomoru – hriešne mestá, povedal, že ak sa tam nájde desať spravodlivých v tom bahne, ušetrí ich! Som presvedčený, že mal na mysli takýchto spravodlivých.
Všetko dopadlo dobre, aj keď nikto neveril, že sa takéto niečo môže v dnešnej dobe stať. Dokonca sme dodržali i zmluvné termíny. Tešili sa podnikatelia z tej akciovky, lebo vždy boli na našej strane, možno aj na úkor svojich akcionárov. Veľmi sa tešil i ten pán, podnikateľ, ktorý ten dom pre nás kúpil, že nám mohol pomôcť. Najviac sme sa však radovali my. Náš večný najohrozujúcejši problém bol vyriešený. Aj keď sa mi občas sníva hrozný sen o prenájmoch, vždy som rád, keď sa zobudím a nie je to pravda. Veľmi ťažko znášam prípady, keď deložujú neplatičov, cigáňov a iných ľudí, ktorí nemajú možnosť byť riadnymi občanmi, lebo v tomto svete sa nedokážu presadiť.
Nikdy som neveril na zázraky, zdali sa mi ako rozprávky. Možno to aj sú rozprávky, no i život robí zázraky a nemusia mať žiadny nadprirodzený pôvod. Tento pán a ani jeho rodina nie sú nadprirodzené bytosti a to je najväčší zázrak!

Vladimír Schwandtner

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem

Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Október 2017
P U S Š P S N
« Dec    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  
Kto je práve pripojený