Ako sa dá uvariť sekera

Čoho sa tak boja matky dospievajúcich detí? Prečo jedno obyčajné, aj keď viac významové slovo, nedá spávať rodičom, učiteľom, vychovávateľom? Odpovede na tieto otázky sú veľmi jednoduché. Strach pramení z nevedomosti, ktorú by som sa teraz pokúsil svojim výkladom odstrániť. Drogy! Toto je to slovo, ktoré v ľuďoch vyvoláva strach. Je tento strach oprávnený? Neviem, či práve ja som oprávnený dávať Vám rozumy, lebo sa necítim byť odborníkom na túto oblasť.
Povolaním som elektromechanik a v tejto oblasti by som pokojne mohol o sebe prehlásiť, že som dobrý. Zlých elektrikárov zabilo a zostali sme len my – dobrí. Svoje povolanie však vykonávam iba sporadicky, pre vlastnú potrebu a pre mojich priateľov, ktorí ma o elektrikárske služby požiadajú. Aby som sa stal elektrikárom a mohol som si dovoliť napísať predchádzajúce tri vety, musel som tri roky chodiť do učňovskej škola v bývalej BEZ-ke v Bratislave. Po absolvovaní som dostal vysvedčenie a Výučný list, no a bola „noha v noháve“- bol som elektrikár.
Nič moc!
Ešte počas mojich učňovských rokov som sa začal s veľkým elánom pripravovať na svoju hlavnú kvalifikáciu – závislosť. V druhom ročníku v roku 1970 som najčastejšie chodil do račianskej viechy na Frankovku s mojim spolužiakom Ivanom Pekárom a s našim matematikárom, ktorému sa tiež nechcelo sedieť na vyučovaní.
Neskoršie som túto disciplínu študoval na rôznych miestach a v rôznych inštitúciách. Napríklad v hostinci U koníčka v Pezinku, U Slimáčky, U Demoviča , U jeleňa, v Častej v krčme a hocikde inde, lebo keby som mal vymenovať všetky miesta, neskončil by som nikdy.
Svojej elektrikárskej kvalifikácii som venoval tri roky štúdia a vlastne žiadne prostriedky. Opileckú a závislácku kariéru som si budoval dvadsať rokov a stála ma nesmierne veľa peňazí a niekedy i naturálií. Odtŕhal som si „od huby“ a mojej rodine od úst.
Toto sú moje východiskové odborné predpoklady pre dnešný článok, a preto prosím čitateľov, nech zvážia, či majú vôbec chuť pokračovať v čítaní. Ak nie, kliknite na krížik vpravo hore.
Pre tých, čo neklikli a rozhodli sa ďalej čítať tento článok, sa pokúsim sformulovať svoje názory týkajúce sa závislosti.
Všimli ste si, ako brilantne som prešiel od slova DROGY k slovu ZÁVISLOSŤ? To je to slovo, ktorého by sa tie matky mali báť. Nie drogy, lebo aj matky s obľubou konzumujú drogy, rôzne bylinkové čaje, mojorán v guľáši, petržlenovú drogu, teda vňať (čo je to isté).
Droga je totižto vlastne telo rastliny, vňať, či sušený koreň a podobne. Teda látky z veľkej časti veľmi prospešné a obľúbené. Matky sa môžu báť iba niektorých látok z tejto kategórie a to tých, ktoré sú jedovaté, psychoaktívne, či návykové a spôsobujú závislosť. Jedovatá je napríklad muchotrávka, psychoaktívna lysohlávka a návyková je napríklad šťava z nezralých makovíc, po vysušení – teda surové ópium. Môžu to však byť i listy koky, či tabak, zrná kávy atď. Každá z týchto látok môže byť veľmi nebezpečná, no niektoré sú nebezpečné do takej miery, že by som ich označil VIP.
Ani toto vysvetlenie však nie je ešte to pravé. Devasujúce nie sú samotné tieto látky, ale stav, ktorý u človeka môžu vyvolať. Tu sa prvýkrát vrátim k slovu ZÁVISLOSŤ. Je to stav, kedy človek rôznymi spôsobmi vpravuje do tela látku, ktorá je pre neho toxická, teda jedovatá, ale telo ju napriek tomu začne vyžadovať stále viac a viac. Každá z týchto látok obsahuje v sebe nejaký činiteľ, ktorý sa dostane pomocou krvného obehu do mozgu a tam začne štekliť jedno miestečko, čo vyvolá u človeka príjemné stavy – rozkoše, ktoré sa postupne stanú hlavnou prioritou. Halucinogény zase vyvolávajú predstavy, opiáty utlmujú, kokaín a pervitín povzbudzujú, extáza uvoľňuje zábrany, alkohol rozjaruje, teda, kto čo chce, to môže mať.
Návyky a závislosti nie sú rovnako nebezpečné, lebo napríklad heroín mení osobnosť, pácha hrozné škody na telesných orgánoch a okrem toho spôsobuje pre daného užívateľa blažené stavy. Čokoláda spôsobuje tiež pre svojho závisláka (vlastne väčšinou závisláčku) blažené stavy, ak sa ňou napcháva, no jej škodlivé účinky nie sú vôbec také dramatické ako u toho heroínu. Môžu nastať skôr estetické problémy, no ani to nie je také jednoznačné, lebo v obľube sú aj bacuľky.
Ak by sme v rámci prevencie mali zakázať svojim potomkom konzumovať nebezpečné látky, tak určite by nám zomreli od hladu a podvýživy.
Aby to nebolo také jednoduché, tak závislosť sa môže vybudovať aj bez hmotných látok. Takže nás môže prekvapiť aj závislosť od práce, sexu, pocitu moci, či bohatstva, svojho partnera, či známej osobnosti a podobne. V takýchto prípadoch nepomôže ani diéta v podobe abstinencie, lebo tá situáciu ešte zhoršuje.
V mojom predošlom článku na bologu SME, v diskusii, jeden môj oponent hneď medzi prvými napísal (… karma, urcite bude velmi vysoka, lebo autor by mohol napisat aj recept na varenu sekeru a pod 15 nepojde).
Autor reakcie chcel týmto povedať, že napriek blbostiam, ktoré tu vypisujem, dostávam od svojich čitateľov vysokú karmu. Z toho mi vychádza, že moji vážení čitatelia sú takí istí , ako ja – ich autor.
Určite to nemyslel zle, no v tejto súvislosti ma napadla jedna myšlienka. V tomto svete, kde nás ten tajomný muž z iného sveta postavil, nech sa tu milujeme a množíme, na nás striehne veľa nebezpečenstiev v podobe hmotných i nehmotných vecí, čo sa väčšinou tvária veľmi neškodne. Lákajú nás svojimi krásnymi farbami, vôňami, účinkami a inými rafinovanými vecami, nech padneme do ich osídiel. Máme nad hlavou stále nastraženú sekeru, ktorá nás môže zabiť. Zostáva nám iba to, aby sme účinky tejto sekery nejako zmiernili. Možno by tá sekera varením zmäkla a nebola by taká nebezpečná. Lenže ako sa dá uvariť sekera?
Neviete?
Poznaním!
Múdre české príslovie hovorí, že: PŘEDEM VAROVÁN, LÉPE VYZBROJEN!
A to je zatiaľ všetko. Moji milí, dobrú noc.
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]