Zuzka ktorá milovala kone 2

Príbeh Zuzky nezačnem od začiatku, od jej narodenia, lebo prebiehal úplne normálne, tak, ako si to každý rodič želá, aby prebiehal. Jej rodičia boli vysokoškolsky vzdelaní a starali sa príkladne o svoje dve deti. Zuzku a jej brata. Zuzka bez problémov a výborným prospechom ukončila základku a začala chodiť na gymnázium. Dobre vyzerajúca inteligentná Zuza s dobrým rodinným zázemím, s dobrou výchovou, ktorú riadila profesionálka – mama učiteľka. Nikoho nenapadlo, že za pomerne krátku dobu sa toto perspektívne dievča ocitne v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, po mnohých liečeniach a pokusoch o samovraždu, až po ten posledný, ktorý sa jej skoro podaril. Takýto vývoj udalostí je nočnou morou všetkých psychológov a ostatných odborníkov na správnu výchovu mládeže. Nespochybniteľné učebnicové predpoklady Zuzku, ale aj celú rodinu, predurčovali k spokojnému a úspešnému prežitiu zbytku života. Psychológia a pedagogika len ťažko vysvetlia, prečo u nás bolo také veľké percento detí z usporiadaných a dobre fungujúcich rodín. Takéto nevyspytateľné veci rušia týmto vedeckým odborom ich kruhy. Moje dve deti zase vyrastali v rodine alkoholika a grobiana a napodiv mám učebnicové potomstvo. Nezostáva mi nič iné, iba vedu hodiť za hlavu a vrátiť sa na moju najnižšiu úroveň rozmýšľania, ktorá sa mi vždy tak dobre osvedčila.

Zuzka ktorá milovala kone 3

Zuzka milovala zvieratá, najmä kone. Mala však aj psa, o ktorého sa, pokiaľ to šlo, starala lepšie ako o seba. Možno by sa zničila skorej, no zodpovednosť za nemú tvár ju ako – tak držala pri sile. Každú chvíľu bývala inde a hocikedy i nikde. Pes to všetko absolvoval s ňou. Stále to s ňou však išlo z kopca. Prestala som úplne chodiť do školy, lebo som veľa zameškala a keďže som chodila na diaľkové štúdium, už by som to nedobehla. Dohodli sme sa na záverečných skúškach a maturitách v jeseni. Pomaly som prišla o Marca. Nemala som ho kde mať a tak putoval z jednej strážnej služby do druhej. Chodila som za ním a stále nestrácala nádej, že raz mu to všetko vynahradím.

Zuzka ktorá milovala kone 4

Písanie týchto článkov nie je pre mňa jednoduché. Popri riešení aktuálnych problémov sa prenášam k starým, poväčšine uzavretým príbehom. Aj keď dopadli v drvivej väčšine nad očakávanie dobre, tak sa nedokážem odosobniť od vtedajších pocitov. Navyše tieto príbehy prebiehajú i teraz, v tejto chvíli a ja možno nemám o nich ani tušenie. Keby som o nich aj vedel, tak väčšinou nemám možnosť zasiahnuť. Navyše musím riešiť akútne existenčné problémy, čo sa niekedy javí ako absolútne nemožné. Tak iba píšem a dúfam, že to aspoň v niekom prebudí silu riešiť svoju situáciu, alebo, čo by bolo najlepšie, nedostať sa do nej. Minule som skončil tým, ako Zuzka spáchala „samovraždu“, teda volala o pomoc. Pomôcť jej však nikto nedokázal, a tak sa o to pokúsili odborníci na psychiatrii. Takto o tom píše:

Zuzka ktorá milovala kone 5

Návrat do liečebne, odkiaľ Zuzku zobrali rodičia na pohreb jej životnej lásky W., jej vtedy asi zachránil život. Vždy sa pokúšala zomrieť ona a W. akoby jej smrť ukradol. Bola to naozaj nezmyselná smrť! Jeden môj kamarát, samozrejme tiež  alkoholik, ktorý dlhé roky nepije, v čase vrcholu svojej opileckej kariéry vystúpil z idúceho vlaku, lebo si myslel, že už sú v stanici a vlak stojí. Ledva to prežil! Nejako sa s menšími následkami vystrábil a stále tvrdí, že žije život navyše. Nerozumel som tomu, tak mi to vysvetlil. Keď sa prebral a pochopil, čo sa stalo a ako to dopadlo, povedal si, že keď už tu zostal nejakým zázrakom, tak bude prospešný aspoň ako negatívny príklad. Dopadlo to tak, že je veľmi pozitívnym príkladom pre všetkých , ktorí ho poznajú. Smrť Zuzkinho priateľa sa možno stane pre niekoho mementom, možno bude tým negatívnym príkladom a potom, možno už tá jeho smrť nevyznie tak nezmyselne. To by som si prial pri písaní tohto článku!
Pokračovať v čítaní „Zuzka ktorá milovala kone 5“

Ako som si odplašil svoje šťastie

Zuzka, ktorá tak veľmi milovala kone, u nás strávila štyri mesiace. Koncom januára 2001 odišla. Vždy, keď od nás odchádzajú deti domov, do svojich vlastných rodín, tak sú to pre mňa veľmi ťažké chvíle. Prídu často v hroznom stave, sú na konci s dychom. Veľmi často to vyzerá beznádejne ….. Po čase sa situácia zmení na pravý opak a mám okolo seba detičky, ktoré mi všetci závidia. Keď k nám príde niekto na návštevu, väčšinou sa pýtajú, kde mám zavretých tých feťákov. Vždy im poviem, že taký artikel sa u nás nevyskytuje, nemáme…. Chceli by ste? Viem kde sa vyskytujú! Ak myslíte naše detičky, sú niekde pri rybníku, alebo v kaštieli, išli fotiť. Nemáme ani mreže, nemáme ochranku, ani personál, niekedy dokonca v noci ani nezamkneme chalupu. My tu máme iba svoje detičky, ktoré sú krásne, zdravé, múdre a spoľahlivé. Predtým boli v slepých uličkách a prechodnú dobu sa im nedarilo.
Pokračovať v čítaní „Ako som si odplašil svoje šťastie“

Pomýlená Snehulienka

Zazvonil mi telefón a na druhej strane sa ozval známy hlas otca jednej našej dievčiny, ktorá už pred rokom odišla domov. Rozprával mi, ako sa jej dobre darí, že momentálne je v zahraničí a ako sú radi, že je to tak, ako je. Keď s ňou vtedy prišli, bola to podľa nich poriadna beštia a nedalo sa s ňou žiť pod jednou strechou. Zhruba hodinu to tak naozaj vyzeralo, no potom som poslal rodičov von, na dvor, nech si pokecajú s našimi deckami a ja som zostal v mojej „pracovni“ s ich dcérou sám. Netrvalo to možno ani hodinu a tá ich beštia vyšla za svojimi predkami na náš dvor a povedala im pár viet, na ktoré asi do konca života nezabudnú. Žiadne nadávky, výčitky, či vulgárnosti. Predniesla im svoju pokornú prosbu o odpustenie. Spolu odišli domov pre jej veci a keď sa vrátili, tak tá ich zblúdená ovečka zostala u nás. Keď sa vrátila po niekoľkých mesiacoch domov, tak v tom dobrom trende pokračovala a trvá to doteraz.

Myslíte, že preháňam?

Napísal som dva články o hepatitíde „C“, ktoré vyvolali pomerne veľa rozruchu a rozpútala sa polemika. Vyzeralo to vraj tak, že sa snažím za každú cenu získať „body“ pre svoje články a preto preháňam a straším. Ak človek nedroguje, má iba jednu sexuálnu partnerku a žije normálnym spôsobom života, nemá šancu chytiť nejakú takú „hepu“.