Delírky a iné lahôdky

Koncom roka každý človek nejako sám od seba bilancuje a robí si plány do toho budúceho. Toto sa nezaobíde bez všelijakých predsavzatí, na ktoré sa potom snažíme čo najskorej zabudnúť. Je to hlavne preto, že ich málo kedy aj dodržíme. Niekedy sa však stane, že napriek našej povestnej ľudskej slabosti sa nám predsa podarí svoje plány aj začať uskutočňovať. Vo väčšine prípadov to naše okolie vníma veľmi pozitívne a aj my sami sme na svoju morálnu silu hrdí.

Sú však predsavzatia, ktoré nám môžu napriek dobrému úmyslu veľmi skomplikovať život. Typickým príkladom sú alkoholici. Alkoholici sú ale všelijakí.

Existujú rôzne kritériá, ktoré by nám mali uľahčiť orientáciu v tejto oblasti, no nikdy sa nedá vymyslieť univerzálna stupnica, ktorá by objektívne dokázala zaradiť ľudí do niektorej kategórie milovníkov pijatiky.

Jedna vec je však vždy spoločná. Alkoholikovi jeho pitie spôsobuje ťažkosti, ktoré on veselo ignoruje a bagatelizuje pred okolím. Niekto ignoruje svoj vysoký krvný tlak, niekto zlé výsledky pečeňových testov, iný milovník alkoholu si nepripúšťa, že by manželka mohla pre jeho pitie odísť aj s deťmi a tiež si napríklad môže pani učiteľka myslieť, že jej žiaci nezbadajú ako sa potáca „lapoce“ dve na tri.

Vo väčšine prípadov si takíto ľudia uvedomujú realitu, len si myslia, že ešte to nie ja až také hrozné a tí, čo ich v dobrom upozorňujú, že preháňajú.

Každý alkoholik niekedy dospeje do stavu, keď si uvedomí, že niečo treba s pitím urobiť. Obyčajne je to tak, že sa snaží obmedziť pitie, či vynechať napríklad tvrdý alkohol, aby sa neopil. Je to však iba ilúzia a kto už prejde cez pomyselnú hranicu, nedokáže pitie kontrolovať.

Potom zrazu príde koniec roka, s ním to bilancovanie a v horšom prípade i záväzky a stávky.

Od nového roku nepijem!!!

Táto veta sa stala osudnou pre veľa ľudí, teda pre alkoholikov, čo to skúšali. Ešte na Silvestra sa rozlúčili s alkoholom, opili sa ako cárski dôstojníci a na nový rok koniec. Ani kvapku alkoholu!

Pri alkoholovej závislosti je to však nebezpečná záležitosť, lebo tam sa môže dostaviť množstvo komplikácií. Je to veľmi nebezpečná hra a budúci polepšený lump môže takýmto spôsobom skončiť aj v truhle. Obyčajne sa dostaví delírka, teda delírium tremens, alebo aj epileptický opilecký záchvat. Obidve tieto lahôdky môžu dotyčného zabiť. Takéto stavy sú veľmi nebezpečné. Napriek tomu, hlavne tá delírka so sebou, ak ju človek prežije, prináša množstvo veľmi komických zážitkov.

Možno sa Vám to bude zdať  odo mňa nepekné, vysmievať sa z takých vážnych vecí, no posúďte sami.

Pohybujem sa už dlhé roky v spoločnosti závislých ľudí a aj sám som už veľa zažil na sebe. Mohol by som Vám vyrozprávať príbeh, kedy som poriadne ožratý prišiel  neskoro po polnoci domov a prišiel mi otvoriť môj kolega z práce v trenírkach a rozospatý sa ma pýtal, že čo chcem tak neskoro. Mňa to neskutočne rozzúrilo a chcel som ho biť. Nijako ma nemohol presvedčiť o tom, že som sa dobíjal k nemu do bytu. Nakoniec to musela riešiť jeho manželka. Deň predtým sme sa nasťahovali do nových bytov a ja som si pomýlil bytovku.

Najkrajšie príbehy však odzneli v blázninci na liečení. Po jednom novoročnom predsavzatí sa jeden môj kolega v takej delírke vracal domov z práce. Mali v dome veľkú stavanú pec a jemu sa zdalo, že sa nakláňa a chystá sa spadnúť. Rýchlo k nej priskočil a z celej sily sa snažil zabrániť jej v páde. Takto ju podopieral a z celej  duše zachraňoval asi dve hodiny, než sa jeho manželka vrátila z práce. Ešte bola len na dvore a on už vrešťal, nech mu ide pomôcť. Nebolo to prvý krát, čo toho môjho kolegu chytila takáto fantasmagória, tak sa tá jeho žena otočila a išla volať sanitku. Ešte aj u doktora sa ten záchranca triasol od vysilenia ako ratlík.

Druhému takému delirantovi sa zase zdalo, že vidí malých čertov. Tiež býval v byte, kde mali pec na uhlie, tak sa vyzbrojil kutáčom a snažil sa tých čertov pozabíjať. Množili sa ako kobylky a on mal stále viac roboty s tým zabíjaním. Takto sa mu dokonale podarilo zdemolovať celý byt i s nábytkom. Keď už cítil, že to nezvláda a čertov je stále viac ušiel susedke. Tá mu išla do kuchyne zobrať niečo na pitie a on zatiaľ začal zabíjať čertov aj u nej. Nakoniec ušla, lebo čerti si začali sadať aj na jej hlavu a tento môj kolega to zabíjanie čertov zobral veľmi zodpovedne. Asi by to tá susedka iba ťažko rozchodila.

Všeličo sa dá pri takej delírke vidieť. Ďalší môj kamarát videl ruské tanky, také celkom maličké a motali sa mu pod nohami.  Niekedy sa zjavujú naozaj kuriózne príšery a mnohé sa dajú iba veľmi ťažko popísať. Spoločné majú to, že z nich ide hrôza a môžu spôsobiť aj infarkt, či inú niekedy nenapraviteľnú újmu.

Preto milí moji kolegovia alkoholici Vám dám dobrú radu. Neprestávajte sami s pijatikou a už vôbec nie po nejakom excese. Môže to spôsobiť, že už nikdy nebudete mať žiadne problémy a opustíte toto slzavé údolie. Bola by to nesmierna škoda, lebo kto by nám potom rozprával veselé historky.

Ak máte z nejakých dôvodov strach z psychiatrov, tak sa zdôverte aspoň svojmu obvodnému „felčiarovi“ a on Vás určite pošle aspoň na interné, kde už tieto stavy  v pohode prekonáte.

Prajem Vám veľa triezvych dní a dúfam, že tento článok neprišiel neskoro.

Vlado Schwandtner

[contact-form 2 „formulár2“]