Keď som vyšiel z blázninca 1. časť

Mal som 41 rokov a želal som si, aby som bol v bode nula. Pomyselný bod nula bola príliš vzdialená méta. Odchádzal som z „blázninca“ a podľa Murphyho zákonov som mal pokazené všetko, čo sa pokaziť dá. Zostalo mi však to najcennejšie – moja rodina.

Neodbytné myšlienky mi vírili hlavou a nenachádzal som odpovede na najjednoduchšie otázky. Navonok som vyzeral ako vyrovnaný človek, dokonca som o tom presvedčil i všetkých okolo seba.
Múdre rady a odpovede tých, čo si hovorili že sú na rozdiel odo mňa normálni, mi uspokojenie nepriniesli. Vždy som si bol vedomý toho, že som jednoduchý človek a riešenie zložitých problémov je nad moje možnosti.
Povolaním som elektrikár a to bola jediná oblasť, kde som si mohol s čistým svedomím povedať, že som v nej dobrý. Zlých elektrikárov už totiž všetkých zabilo, zostali sme iba my  – dobrí.
Bol som takmer presvedčený, že budem nútený prežiť zbytok svojho fádneho života ako abstinujúci (?) alkoholik, ktorý tento fakt bude pred svojim okolím vehementne tajiť, vyhovárať sa ak mu niekto ponúkne pohárik, bude skúšať svoju pevnú vôľu, ktorú aj tak nemá.
Veľa ľudí, ktorým som poubližoval, sklamal, či oklamal ich,  sa bude právom na mňa pozerať zvrchu. Navyše som sa mal zmieriť s faktom, že som si prepil 20 rokov života.
HROZNÉ!

Vtedy sa stalo to, čo som vôbec nečakal. Dostal som odpovede na všetky moje otázky, vedel som všetky správne riešenia, pomohol som sám sebe postaviť sa na nohy a s najväčšou ľahkosťou i iným, ktorí to potrebovali.
Vždy som si myslel, že na to, aby niekto dostal nejaké výnimočné schopnosti je treba nadprirodzená sila, kozmická múdrosť , či zázrak. Ak je to naozaj tak, potom zázrak sa stal mne.
Najlepšie na tom je však, že mám vlastne to, čo každý iný človek. Viem určite, že každý človek má tú kozmickú múdrosť v sebe, schopnosti a vedomosti všetkých ľudských generácií. Problém je v iba, že o tom nikto nevie a takýto potenciál nevyužíva.
Bol som vo všetkých možných médiách a nikdy som to nedokázal povedať ostatným ľuďom tak, ako som chcel a tiež tak, ako to potrebujú oni vedieť.Tento spôsob je pre mňa najprijateľnejší, lebo sa dostane k ľuďom bez  úprav redaktorov a iných geniálnych zásahov.Tiež fakt, že môžem vidieť reakcie čitateľov je veľká prednosť tohoto spôsobu. Uvidím, či vlastne čitatelia chcú čítať  moje výplody, ak nie, prestanem.

Ešte raz upozorňujem, že som elektrikár, niekdajší alkoholik, výtržník a čo ja viem kto. Mám však pocit, že som objavil významné veci a bolo by nemorálne, ak by som ich neponúkol ostatným.

Nie som nábožensky založený, no napriek tomu ďakujem Bohu, že ma doviedol k pijatike, lebo ináč by som zostal celý život blbec. 

Vlado Schwandtner

[contact-form 2 „formulár2“]