Koľko kvetov čaká na tvoj hrob

Obrátil sa na mňa môj virtuálny kamarát a kolega z blogu Rudko Kopinec prostredníctvom e-mailu so žiadosťou o moje vyjadrenie sa k jeho článku, ale hlavne k súvisiacim reakciám. Napísal svoj postoj k filozofickým otázkam o zmysle života, ktoré spolu so svojou sestrou predebatovali v noci, vo svojej bývalej detskej izbe, keď boli na návšteve u svojej matky.
Rudko Kopinec a ani jeho „malá sestrička“ nemali šajnu o tom, že som práve v tom čase preberal tie isté témy so svojimi, momentálne piatimi deťmi. Rudkov článok som vytlačil, spoločne sme ho prečítali a tiež i diskusiu k nemu.
Robíme to často. Konfrontujeme si názory s autormi článkov na blogu. Je to iné, ako bežné články v novinách a časopisoch, kde autormi sú profíci a píšu veľmi neosobne. Tie články z blogu sú ľudskejšie, v prevažnej väčšine ich píšu ľudia, ktorí nepotrebujú mať patent na rozum, ani nie sú významnými autoritami, ale píšu od srdca. Moje deti ich články radi čítajú  a aj o nich debatujeme.
Tento Rudkov článok sa objavil na titulke, z nášho pohľadu, v pravej chvíli a keď som dostal od autora aj správu, požiadal som ho, či môžem napísať svoj článok s odvolaním sa na jeho. Súhlas som dostal.
Tri témy, navzájom úzko prepojené, dominovali celému Rudkovmu projektu. V prvom rade to bol okruh otázok, naznačený už v perexe, že prečo ľudia strácajú svoje ilúzie a sny.
Druhá oblasť, tak isto dôležitá sa týkala otázky zmyslu života, načo sme tu, kam kráčame a či máme tie správne ciele.
Posledná z týchto otázok bola, akou cestou sa k svojim cieľom dostaneme a čo je dôležitejšie, či cesta, či cieľ.
Danjelka, jedna z diskutujúcich pod článkom sa vyjadrila, že pre ňu je dôležitá cesta nie cieľ. S týmto Rudko zásadne nesúhlasil, lebo vo svojom článku presadzoval pravý opak. Čo je to za Danjelku, keď má takýto názor!?
Zavolal som svojich troch chlapcov a dve dievčatá, nech Rudkovi Kopincovi pomôžeme vyriešiť tú filozofickú zapeklitosť, ako nás o to žiadal.
Začali padať názory za, i proti, pre Rudka, i Danjelku a po pol hodine sme boli znova na začiatku.
Pýtal som sa detí, aké mali plány, aké cesty mienili použiť a či to aj dodržali, kde sú ich sny, ich túžby a ciele a načo by im vlastne boli.
Opäť žiadny výsledok.
Dá sa vôbec odpovedať na tieto otázky, ktoré od počiatkov dejín ľudstva riešia najmúdrejšie hlavy? Riešení a odpovedí je v ponuke toľko, že málokto si dokáže vybrať také, s ktorým sa bezvýhradne stotožní a správa sa podľa toho. Náboženstvá rôzneho druhu so železnou istotou presviedčajú, že ich odpovede na tieto otázky sú zaručene jediné správne. Vymedzujú ciele a vytyčujú cesty. Množstvo ľudí ich aj prijalo za svoje, no zatiaľ sa asi nikomu nepodarilo bezvýhradne žiť podľa niektorej z nich. Ak sa to aj do veľkej miery niekomu podarilo, tak bol taký výnimočný, že sa stal svätým. Napodiv, aj takýmto ľuďom sa podarilo šliapnuť vedľa. Ocenení boli za to, že sa stali najmúdrejšími zo sprostých. Pravdu vie iba Boh, hlavný inžinier a tvorca tohto projektu, ktorému ja hovorím Stvoriteľ, Príroda, Vesmír, alebo aj XY. Doplňte si čo chcete a budete mať pravdu.
Veľké ideály sa utopili v krvi tých, ktorým mali priniesť dobro a prospech. Tak teda ako sa môže podariť rozlúsknuť Rudkovi Kopincovi a jeho sestričke tento problém v priebehu prebdenej noci u ich mamy v detskej izbe?
No ani Danjelka nevyriešila túto záhadu k všeobecnej spokojnosti a neurobím to zaiste ani ja. Tiež môžem vyrukovať iba so svojím názorom, ktorý si možno nájde svojich zástancov, ale aj tých, čo ma budú kameňovať. Napriek tomu som sa rozhodol zobrať svoju kožu na trh. Prosím iba o to, aby ste ma neukameňovali skôr než dopíšem.
Každý z nás živých tvorov – biologických strojov máme za úlohu a najhlavnejší cieľ žiť, deliť si bunky, premieňať neživé stavebné látky na živé bunky čo najlepším a najefektívnejším spôsobom, aby sa ešte aj naše odpadové látky stali hodnotnou potravou pre iné biologické stroje. Počas tohto procesu máme skúmať a hľadať stále lepšie metódy prežitia a nadobúdať schopnosti prežiť aj v nepriaznivých podmienkach. Ak sa to podarí, tak našou úlohou je doplniť tieto naše poznatky do databázy, ktorú nosíme v sebe, v každej živej bunke. V správnom čase a za správnych podmienok máme nájsť biologický stroj opačného pohlavia a podľa výberových pravidiel prírody spojiť svoj program s programom našej opačnej bytosti s cieľom  vytvoriť nový, malý biologický stroj, ktorý bude mať vo svojom programe všetky naše vyskúmané múdrosti a sprostosti, aby hľadal, lepšie vybavený, tiež nové postupy a riešenia.
Človek, ako jediný tvor, ktorý si uvedomuje sám seba a ktorý cieľavedome pracuje vo svoj prospech a v prospech celej prírody, nad týmito vecami aj rozmýšľa. Deje sa to však i so zvieratmi a rastlinami, no na úrovni základného programu, pudov a inštinktov, teda bez ich vedomia. Také vybavenie, ako majú zvieratá, máme i my, ľudia, no máme aj nadstavbu. Bolo nám dovolené a umožnené cieľavedomé a racionálne riadenie týchto procesov. To bolo doteraz výsadou iba najvyššieho šéfa.
Preto náboženstvo hovorí o tom, že Boh nás stvoril na svoj obraz. Stvoril, či nestvoril, je mne jedno, no takto to je!
Ak máme splniť túto našu úlohu, nemôžeme postupovať podľa nejakej, vopred danej, nemennej direktívy. Skúmať, hľadať, neskoršie odovzdávať musí každý podľa seba. Inak by to celé nemalo zmysel a stačili by nám pudy a inštinkty, ako našim starším súrodencom, teda zvieratám, či dokonca rastlinám.
Čo hľadať, aké ciele mať, či nemať, akými cestami sa k nim dostať, či nedostať je v našej kompetencii. Ak sa nám podarí aj niečo maličké objaviť a odovzdať, tak sme si úlohu splnili, cieľ dosiahli a môžeme byť spokojní, a našim odumretým telom môžeme pokojne nakŕmťnašich bratov a tak im pomôžeme v ich výskumoch. Ak pomocou našej misie posunieme vývoj o stotinu milimetra dopredu, k dokonalosti, tak sme sa stali maličkou časťou Boha stvoriteľa. Ak nie, tak sme možno ešte cennejší, lebo sme ukázali nesprávnu cestu.
Takto pomocou ciest a malých cieľov prinášame progres a ťaháme dohora špirálu vývoja. Nezáleží na cestách a cieľoch, preskúmať sa musia všetky.
Zdokonaľ seba a zdokonalíš svet a vesmír!
Či sa Ti to podarilo, bude poznať podľa toho, koľko generácií Ti bude polievať kvetinky na hrobe.
V tejto súvislosti musím spomenúť ešte jednu vec. V dnešných správach bol príspevok o homosexuálnych kňazoch. Naozaj nemám najmenší problém s homosexuálnymi kňazmi a ani s nekňazmi. No v súvislosti s mojim článkom a šotom v správach musím poznamenať, že existuje iba jedna sexuálna orientácia samec – samička, lebo inak sa nedá dosiahnuť odovzdanie informácie a progres. Všetko ostatné je sexuálna dezorientácia. S tou mužskou nemám problém, pokiaľ ma niekto nezvádza, či mi ju nevnucuje. A ženská je mi dokonca do určitej miery aj celkom prijateľná, no stále sú to dezorientácie v zmysle toho, čo som napísal.
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]