PostHeaderIcon Makovienka 1

Makovienka  bola v bezvýchodiskovej situácii. Bola závislá, pichala si heroín, zostala na celom svete sama! Nemala koho požiadať o pomoc, zostala jej iba Zdenka, ktorá síce bola mesiac čistá po siedmich mesiacoch pobytu u nás, no ona jej aj tak nevedela pomôcť! Preto ju poslala za mnou. Vtedy ešte nikto netušil, že sa tieto dve kamarátky aj tak nakoniec po ďalšom mesiaci stretnú u nás. Zdenka totiž zakrátko zrecidivovala.
Stanke sa po príchode k nám prudko zhoršil stav. Podvedome sa držala, keď sa ocitla na ulici, no keď sa tá jej situácia príchodom k nám vyriešila, zložilo ju to na kolená. Aj tak celú dobu fungovala iba silou vôle! U nás sa cítila v bezpečí, tak už sa naplno poddala svojej heroínovej kríze.

Heroín je látka, ktorá utlmuje centrálnu nervovú sústavu. Nikto nič necíti, nič ho nebolí, aj keď so svojím telom a dušou robí hrozné veci. Tá signalizačná sústava, ktorá má upozorňovať bolesťou na to, že niečo je ohrozené, alebo pokazené, je heroínom vypnutá.

Človek je však otupený a vypnutý aj psychicky a duševne. Toto sú nakoniec aj dôvody, prečo ľudia berú heroín! Prázdnota, všetko majú na háku, sú príjemne uvoľnení, nič ich nedokáže rozhodiť. Heroín je z ich pohľadu „zázračný liek“ na všetky telesné aj duševné katastrofy. Pokazené majú absolútne všetko, no nevedia o tom. Nezaujíma ich to a „majú celý svet na háku“. Dievčatá si sadnú aj na niekoľko hodín na studený betón, prechladnú a zapália sa im všetky ich ženské orgány. Hrozné na tom je, že im to nerobí žiadny problém. Ani si to nevšimnú! Dokonca aj keď sú zranení, alebo majú napríklad zahnisané žily, nič to s nimi nerobí. Viem napríklad o dievčati, ktoré stávalo na výpadovke s gangrénou na nohe. Japonský cisár by mal veľkú radosť, keby poznal klientov prostitútok na uliciach. Nemal by núdzu o kamikadze. 

Ľudské telo sa zbavuje nepotrebných a škodlivých látok rôznymi spôsobmi a snaží sa očistiť od týchto škodlivín. Normálne, ak je všetko v poriadku, to aj celkom dobre funguje. V dnešnom svete sa dostáva do tela omnoho viacej škodlivých látok prirodzenou cestou, ako napríklad pred dvesto rokmi. Vtedy bolo čistejšie ovzdušie, voda, neboli chemické hnojivá, výfukové plyny. Dalo sa bez rizika napiť aj z potoka!

Naše terajšie orgány, ktoré sa zúčastňujú na metabolizme, to majú oveľa ťažšie. Dá sa však povedať, že to ešte zatiaľ v pohode stíhajú, no už sa musíme mať na pozore, čo konzumujeme, dýchame a ako sa o seba staráme.

Pouličný heroín prechádza cez veľa rúk, než sa dostane do žily. Ľudia (neviem, či som použil správny výraz – asi nie), ktorí ho predávajú sa nestarajú, čo sa stane s človekom, ktorý si ho pichne do žily. Vedia, že ak ho dávka nezabije, tak sa stane ešte viac závislý. Pre nich to samozrejme predstavuje iba nezdanený zisk.

Humus, ktorý sa predáva na ulici obsahuje 4 – 6 % heroínu pochybného pôvodu a kvality. Ostatné zložky sú nežiaduce prímesy, ktoré sa tam pri distribúcii dostali za účelom zvýšenia množstva a tým aj zisku. Do heroínu sa napríklad dáva aj otrava na potkany, ktorá obsahuje látky, ktoré zvyšujú jeho účinok.

Nikto v skutočnosti nevie, čo presne predáva a ani, kto čo kupuje.

Napríklad aj veľmi čistý heroín je nebezpečný a dokonca ešte viac! Kupuje sa totiž na hmotnosť. Preto sa stáva, že si niekto pichne dávku, na ktorú je zvyknutý, no tá dávka je čistejšia, silnejšia a človek sa predávkuje. Ak nemá okamžitú lekársku pomoc, tak zomrie! Preto je každý díler v mojich očiach potenciálny vrah a každý narkoman adept na smrť.

Takto to bolo aj v Stankinom prípade. Bolelo ju všetko, čo bolieť môže a aj nemôže. Dokonca aj vlasy! Pre tých, ktorí ešte nezažili, alebo ani nevideli takýto stav, pokúsim sa priblížiť ho.

Do tela narkomana sa dostáva nespočetnekrát viacej škodlivých a jedovatých látok. Navyše prichádzajú obyčajne priamo do krvného riečišťa a nemusia si hľadať cesty cez žalúdok, črevá a sliznice. Týmito cestami sa ich dostane do krvi iba časť. Veľká časť sa po ceste do mozgu stratí.

Preto si „labužníci“ pichajú drogy! Je to lacnejšie, účinnejšie, no aj nepredstaviteľne nebezpečnejšie! Aby toho nebolo dosť, tak je tu ešte aj závažný fakt, že málokto sa unúva s nejakou sterilitou a skoro pravidelne si všetci pichajú „jednou ihlou“. Vírusy, bacily a infekcie sa majú ako prasce v žite.

Ak sú už drogy v krvi, tak sa rýchlo ponáhľajú do cieľa svojej cesty, do toho maličkého miestečka v mozgu. Nie je to pre ne veľký problém, lebo táto autostráda ich nikam inam ani nedovedie.

Nastane „fleš“, ten obrovsky silný pocit, ktorého sa nikto nevie nabažiť a potom príde už iba „kaprovanie“. Kaprovaním sa myslí stav, keď je človek po tom pichanci dokonale uvoľnený, svaly na tvári ochabujú a tomu „šťastlivcovi“ vlastnou váhou padá sánka. Otvoria sa mu ústa a on ich podvedome zatvára, aby sa mu vzápätí otvorili znova. Presne tak, ako to robia kapri vo vode. Lenže kapor je čiperný, nemá privreté oči, nie je „zamrznutý“!

Videl som to viackrát a ak napríklad takýto človek drží v prstoch zapálenú cigaretu, tá mu medzi prstami dohorí, zhasne a popol zostane celý. Nevadí mu ani, ak sa nakoniec o ten špak popáli!

V takomto stave je človek taký utlmený a otupený, že všetky telesné funkcie bezmála zastavia svoju činnosť.

Žalúdok nepotrebuje potravu, črevá sa prestanú hýbať a posúvať stolicu von z tela. Táto stvrdne, namiesto trávenia nastúpi hniloba so všetkými sprievodnými znakmi.

Tak isto dopadnú pľúca, ktoré sa čistia tak, že nejaké „riasinky“ posúvajú hlieny a prach z pľúc von. Potom by sme ich mali vykašliavať. Narkoman si robí v pľúcach skládku týchto odpadov, ktoré zostanú nalepené na stenách pľúc.

Pečeň je nekonečne zaťažená škodlivinami, ktoré narkoman prijíma spolu s drogou, ale aj si ich sám produkuje. Napríklad v tých črevách! Pečeň by mala pracovať omnoho rýchlejšie a efektívnejšie, ako u obyčajných ľudí. Je to však naopak a heroín utlmí aj ju! Ľahko si je predstaviť následky.

U dievčat sa z vaječníkov v pravidelných cykloch uvoľňujú vajíčka, ktoré sa vydali za svojou spermiou do maternice. Ak sa s ňou nestretnú, tak musia zmiznúť zo scény v podobe menštruácie a dať šancu inému vajíčku. Tú dlhú cestu za reprodukciou z vaječníka do maternice zabezpečujú tiež nejaké „riasinky“, ktoré posúvajú vajíčko na jeho vandrovke do jeho honosného apartmánu v maternici. Heroín však tieto motorčeky vo vajíčkovodoch spomalí, či zastaví. Nastane situácia ako s tými novými Pendolínami u našich západných susedov. Zostanú na trase a doprava skolabuje. Vajíčko sa zapáli, napuchne, zatarasí trasu aj pre budúcich vandrovkárov a dotyčná dievčina má veľký problém. Lenže milosrdný heroín vypol signalizáciu a ona ani nevie, že nejaké pohlavné orgány vlastní. Vie maximálne iba o tých vonkajších, lebo to je potencionálny výrobný prostriedok. Dôležité je iba to, že takým spôsobom sa dajú získať peniaze na drogy. Vždy sa nájde nejaký zúfalec, ktorý bude odkázaný na takúto chuderu, lebo na lepšiu si netrúfa!

Všetkým takým úchylom prajem dobrú chuť! 

Zároveň týmto varujem všetky manželky a partnerky, ktoré majú neverných mužov! Na takéto prípady platí iba nulová tolerancia. Ak to niekto toleruje, alebo nedajbože odpúšťa, tak iba na vlastné riziko. No aj to je diagnóza!

Takýto stav mám riešiť ja – elektrikár s každým, kto k nám príde.

Najhoršie však je, že ten človek si ani nechce dať pomôcť! Väčšinou si prinesú nejakú drogu aj so sebou a ja ju musím nájsť a zneškodniť. Na tele majú zranenia, o ktorých ani nevedia, lebo ich nebolia! Pri kríze ich neznesiteľne bolí celé telo, majú záchvaty zimnice a vzápätí horúčavy, triašku, kŕče, psychicky sú na dne, možno sú nakazení rôznymi chorobami, sú vychudnutí a podvyživení, dehydrovaní, celým svetom opustení a aj sami pred sebou sa cítia ako odpad.

Možno sa vám bude zdať zvrátené, čo teraz napíšem.

Ja sa veľmi teším, že je to tak! Čím horšie, tým lepšie!

Ak by bolo iba o trošku lepšie, nič by so sebou nezačali robiť. Nikdy by neprišli a nepristúpili by na žiadne riešenia! No oni sú nažive a stále je veľká nádej, že sa veci napravia!

Je ešte veľa dôvodov, prečo sa takto teším, no určite to nie je škodoradosť.

Najhlavnejší dôvod mojej radosti je, že čím horší je ten stav, tým viacej vyniknú a zapôsobia moje protikrízové opatrenia. Každému totiž poviem pre neho neuveriteľnú vec, že potrebujem dve hodiny na to, aby sme tie stavy zvládli.

„O dve hodiny si môžeme ísť zahrať futbal! Nič ti nebude!“

Tiež im poviem, že ak sa to nestane, môžu odísť, nadrogovať sa a všade rozprávať, že som tlčhuba. Ja to prípadne i potvrdím! Ešte to aj zaklincujem a oznámim, že pri tom nebudem používať žiadne tabletky, náhradné drogy ani iné humusy.

Doteraz mi to vždy vyšlo, ako som povedal a kríza zmizla!

To však už je téma na ďalší článok

Vladimír Schwandtner

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem


Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
August 2017
P U S Š P S N
« Dec    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
Kto je práve pripojený