PostHeaderIcon Makovienka 3

V minulom článku som sľúbil, že sa pokúsim vysvetliť, akým spôsobom funguje sedliacka logika, pomocou ktorej riešim počiatočné ťažké stavy svojich detí. Ak očakávate zázračné metódy, tak ste na dobrej adrese, lebo napriek tomu, že sú naozaj jednoduché, tak fungujú zázračne. Začal som písať príbeh Makovienky, no ukázalo sa, že musím trošku odbočiť. Podľa mňa to ani nebude odbočenie, lebo toto, čo píšem sa týkalo i jej. Bola totiž na dne, sama na svete a odhodlaná zomrieť. Tak, ako aj ostatní.

Človek, ktorý je závislý, má úplne iný spôsob myslenia ako tí, čo si hovoria, že sú normálni. Racionálne si uvedomuje, že drogy ho po všetkých stránkach likvidujú, no emocionálne by sa ich nevzdal ani za svet. Tento stav jeho mysle spôsobuje, že sa dostáva do konfliktov s ľuďmi, ktorí jeho situáciu jasne vidia a irituje ich, že taký človek pomoc odmieta. Ak aj pristúpi na nejakú formu riešenia, tak po krátkej dobe to už neplatí. Začne klamať, podvádzať, utekať z liečenia, podpíše reverz, alebo pripravuje svojim najbližším rôzne iné „perličky“. Rodičia sú nešťastní, matky hltajú antidepresíva a detičky si vpohode fetujú.

Najväčšia galiba je, že nikto sa zo svojej závislosti nechce dostať. Chráni si ju, aj keď ho zabíja. S jeho drogou je mu nádherne a bez nej veľmi zle – psychicky a skoro vždy aj fyzicky.
Nedokáže si predstaviť, že o svoju drogu príde a všetci, ktorí mu ju chcú zobrať sú jeho nepriatelia.

Nikto neverí vo vyliečenie, aj keď by na nejaký spôsob musel pristúpiť. Všetci z jeho okolia ho tlačia do rôznych liečební, no on pozná množstvo ľudí, ktorí to „skúsili“ a drogujú ďalej. Navyše človek v takom intenzívnom strese pristúpi na veľmi málo vecí, zvlášť ak cíti, že ľudia, ktorí mu idú „pomáhať“, vôbec nerozumejú jeho problému. To je aj pravda, lebo nikto so zdravým rozumom konanie narkomanov nepochopí do smrti.

Ja to mám jednoduché, lebo svojim deťom dokonale rozumiem! Tiež som si prežil svoje teľacie roky.

Keď k nám prídu, tak hneď na začiatku „zabodujem“, lebo im pripravím niekoľko šokov. Každý očakáva, že ho „privlečú“ k psychológovi, či psychiatrovi. Namiesto toho sa objavím ja a napriek svojmu „zjavu“ na nich pôsobím oveľa lepšie. Som taký neškodný ujko, či dedko! Ak by som bol psychológ, či psychiater, tak by som sa veľmi dobre zamaskoval a určite by som nemal klasickú ordináciu so sestričkou.

Namiesto ordinácie máme počítačovú triedu, kde vždy niektoré z detí sedí a pracuje, učí sa, dobre vyzerá, je spokojné. Takéto veci sa na liečeniach nevidia. Deti síce hovoria, že sú u nás na liečení, no ja to zakaždým opravím. Sú tu na školení, v tom je ten rozdiel! Nepreškoľujú sa iba v oblasti počítačov…..

Pri našom neskoršom rozhovore s novými deťmi nikoho netlačím do riešenia jeho problémov. Zariadim to opačne, nech prehovára on mňa. Veľmi skoro je jasné, že závislosti a vôbec všetkému, čo s tým súvisí, veľmi dobre rozumiem. Zistí sa, že máme aj spoločných známych z radov závislých ľudí. Poznám ich kamarátov, viem kde chodia kupovať „tovar“, kto ako na tom je, a podobne. Ukazujem im aj fotky našich detí, rozprávam o ich tragédiách i neskorších víťazstvách. Silné a pravdivé príbehy, kde človek s jednou nohou v hrobe zmenil za pár mesiacov všetko, čo sa zmeniť dalo a už pár rôčkov si úspešne sám riadi život. Niektorých aj poznajú a sú prekvapení, že sa „z toho dostali“ a zrovna u nás. Vtedy už sme dávno „na jednej vlne“ a nenápadne prechádzame do druhého „levelu“.

Veľmi dôležité je, aby človek v takej ťažkej situácii vedel, „čo by to obsahovalo, keby sa aj on na to dal“. Do tejto fáze sa dostaneme až vtedy, ak sme si „padli do oka“. 

Ak mám niekomu pomôcť, musím to chcieť JA, no hlavne ON.

Je to hlavné kritérium môjho výberu detí do našej rodiny. Ak z nejakého dôvodu nedokážem akceptovať toho človeka, tak mu nedokážem ani pomôcť. Samozrejme, že to funguje tiež opačným smerom. Aj ten dotyčný si ma musí vybrať, inak to nebude fungovať. Práve toto by malo byť najťažšie. Ak sa podarí táto fáza vyriešiť, tak už je dobre!

Mne sa to s deckami darí úplne super! Mám totiž jednu kacírsku zásadu. Ak mám niekomu pomáhať a on si má vybrať práve mňa ako svojho tútora, tak chcem, aby sa mu vodilo čo najlepšie. Neuznávam také spôsoby, kde ľudí dostávajú za každú cenu na kolená, snažia sa, aby bezvýhradne prijali to, že sú svine feťácke, zlodeji, kurvy, podvodníci a hadi na prsiach svojich rodičov. Vraj to robia preto, že ich potrebujú zlomiť a vybudovať nové osobnosti. Ak by to na mne niekto skúšal, tak by veru zle obišiel.

Je pravda, že skoro všetky prívlastky by na tie decká sedeli, no ak by to tak bolo aj v skutočnosti, potom by som ani ja s nimi nevydržal. Kto je naozaj sviňa, nemusí brať ani drogy a robí svinstvá. Ak sa niekto správa ako sviňa pod vplyvom drog, tak ešte sviňou byť nemusí. A basta!!!

Ak mám z feťáka spraviť človeka, musím v ňom objaviť jeho dobré stránky a tie rozvíjať. Potom sa mu to dobro začne spätne vracať a jemu sa to zapáči. Doteraz to vždy tak bolo so všetkými! Aj so mnou! Nemôžem predsa začínať našu spoluprácu tým, že svojho chránenca, čo si ma vybral, zadupem pod čiernu zem! To mne žiadnu logiku nedáva, napriek tomu, že to vymysleli významní odborníci. Možno práve preto, lebo drogám najlepšie rozumejú feťáci a tí nič také nedeklarujú. 

Ak už sme v tej druhej fáze, kde sa rozpráva o spôsoboch cestách a cieľoch, tak máme najhoršie za sebou. Naša debata sa už nesie v inom duchu. Už  nešpekulujeme, či áno – či nie. Hľadáme odpovede na otázky: ako, kde, s kým, načo, pre koho, akým spôsobom, dokedy a s akým konečným efektom?! To je už iná debata, omnoho príjemnejšia.

Než toto dosiahneme, celý dej prebieha veľmi zaujímavým spôsobom. Najprv ma všetci presviedčajú, že žiadny problém neexistuje. Ja súhlasím a pýtam sa prečo je ten dotyčný taký blbec a príde mi do Budmeríc povedať, že nemá problém!? Neskoršie pripustia nejaké problémy, no vraj „majú ich pod kontrolou“. Zopakujem to isté. Boli by sprostí, ak by sa dali niekde pod tlakom rodičov zatvoriť, ak im nič nie je! Nahrávam im na smeče a oni mi to žerú!

Nakoniec im poviem, že nie oni, no ich rodičia majú problém a ja sa im ani nedivím. Lenže s rodičmi sú iba ťažkosti, a preto nech sa na nich vykašľú a zariadia sa podľa seba!

Lenže to sa im nepáči. Prišli by totiž o svoje výhody. A už sme doma! Chcú byť deťmi, o ktorých sa rodičia starajú a zároveň dospelými, samostatnými, čo si robia podľa seba. To je ten veľký problém.

Niektorým svitne a uznajú argumenty. Ak sa im páči môj spôsob pomoci, sami začnú prehovárať rodičov, aby ich u nás nechali.

Niektorí však silou mocou odmietajú všetky návrhy a argumenty a ak sú už dospelí, tak im jednoducho umožníme, nech si idú svojou cestou. Veľmi skoro prídu na to, že bez rodičov sú menej ako nula. Potom už nemusíme nič vysvetľovať, argumentovať a spolupráca nastane sama od seba. Rodičia ich nevyhodili z domu a nemajú preto výčitky, ako sa to stáva. Deti sa vyhodili samé, no nie definitívne.

Ten stav bude trvať iba do chvíle, než „prepukne“ spolupráca! Ak spolupráca prestane fungovať, znova sa ocitnú sami so svojím nešťastím. Je to veľmi jednoduchý postup, ktorý postaví veci z hlavy na nohy.

Cukor a bič, či Pavlovove reflexy slintajúcich psov.

Takto presunieme zodpovednosť z rodičov na ich neposlušné ratolesti. Vždy nastane situácia, že detičky prídu so slzičkami prosiť rodičov o pomoc, a tí im s úsmevom na tvári a veľmi radi pomôžu. Predtým to bolo naopak, rodičia plakali a boli v strese a detičky fetovali a boli vpohode.

Tak sa ocitnú tie decká u nás, v bolestiach, nešťastné a „zdepkované“. Ak máme riešiť spolu tieto problémy, tak musím v čo najkratšej dobe zariadiť významné pozitívne zmeny, aby im dodali elán. Ak sa zmeny nezačnú prejavovať, elán sa stratí a dieťa odíde, či ujde.

Už neverí!

Asi mi nič iné nezostane, len aby som v ďalšom článku dopísal pokračovanie, teda postup, keď už je niekto u nás. Nabudúce v stručnosti popíšem ako u nás zatočíme s krízou „na sucho“.  

Vladimír Schwandtner

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem



Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Október 2017
P U S Š P S N
« Dec    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  
Kto je práve pripojený