PostHeaderIcon Makovienka 4

Všetky postupy, ktoré som popisoval v minulom článku smerujú k tomu, aby sa človek definitívne rozhodol pre spoluprácu. Má premeniť svoj pobabraný život, napraviť všetko pokazené, poučiť sa a spraviť zo seba osobnosť, na ktorú budú hrdí všetci jeho najbližší a samozrejme aj on sám. Uznáte, že je to poriadne ťažká úloha, ktorú nedokážu urobiť ani ľudia, ktorí sú zdraví, nemajú telo zničené od drog, dušu zašpinenú svinstvami a ktorí majú úprimnú dôveru rodiny, ktorá im s radosťou a nezištne chce pomáhať. Narkoman už nespočetnekrát zlyhal, nikto mu neverí, ani on sám sebe a v krachu má úplne všetky oblasti života. Zo všetkých strán sa na neho rútia tragédie, všetci ho odmietajú, cíti sa nečistý, zbytočný a svojím predrogovaným mozgom nevidí z takejto situácie východisko. Dokonca ho nevidia ani jeho rodičia, ktorí obyčajne vedia riešiť životné situácie. Všetci už rezignovali, odpísali ho, len sa boja nahlas povedať to, čo si myslia. Niektorí príbuzní mi to aj na rovinu povedali – nech radšej zomrie, bude to tak pre všetkých lepšie! Ak v niečo neveríme, tak to ani nedokážeme!
Lenže ja verím!

Moja filozofia, ktorú som si v priebehu života vybudoval, a ktorá je určite dobrá, lebo ma nikdy nesklamala, nepripúšťa absolútny neúspech. Aj keby človek zomieral na rakovinu, tak mu viem pomôcť aspoň v tom, že som pri ňom, starám sa o neho, ako najlepšie viem a nie je na svoj problém sám. Vyprevadím ho z tohto sveta a budem ho podopierať, nech sa čo najľahším spôsobom odoberie tam, kde už bolesť a trápenie neexistujú. Preto aj takáto situácia je riešiteľná.

U mojich detí to nie je také dramatické. Na začiatku síce neviem, čo všetko bude treba riešiť, no začať naprávať sa dá hneď. Najhorší spôsob je, ak nerobíme nič. Potrebujeme naštartovať motor, ktorý nás bude poháňať dopredu. 

Ten motor sa volá nádej.

Ako to robím, som opisoval v predchádzajúcom článku. V prvom rade musím každého presvedčiť o tom, že jeho problém je riešiteľný. Už sme také, ba ešte horšie riešili a zvládli ich. S týmto nemám problém, lebo lepšie príklady ako úspešne žijúci a dobre fungujúci človek, ktorý bol v porovnateľnej situácii, je najlepší doping pre zlomeného človeka, ktorý je na začiatku.

Kto nemá nádej a neverí, že sa niečo dá vykonať, ten so sebou nič nedokáže urobiť!

Potrebujem však ďalšie silné tromfy a okamžite fungujúce postupy, aby sa tá iskrička nádeje rozhorela a ten motor naskočil. Očakáva sa zázrak a ak sa v tej situácii nestane, iskra zhasne! Nastane znovu tma!

Je na mne, aby som ten zázrak urobil! Čaká sa to odo mňa, tak to aj urobím!

Robiť zázraky pre ľudí na dne nie je veľký problém. Aj malé zlepšenie stavu, zmiernenie bolesti, či náznak úsmevu na tvári zničeného človeka je v tej situácii zázrakom. Ja však zatnem vyššie. Sľúbim, že BEZ LIEKOV, NÁHRADNÝCH DROG, TEDA „NA SUCHO“ dokážem zahnať aj tú najhoršiu krízu, odstrániť neznesiteľné bolesti a vyčariť spokojný úsmev. Dokonca rehot! Ak nie, tak som podvodník a tlčhuba. Potrebujem na to iba sprosté dve hodiny. To stojí za skúšku.

Celý postup môžem rozdeliť do troch etáp, kde každá prinesie úľavu, zmierni, alebo načisto odstráni bolesť a všetky tri postupy svojím vzájomným prepojením dokážu nastoliť ten stav zázračnej premeny.

Veľmi dôležité je, aby som podrobne vysvetlil, čo budeme robiť, aký postup použijem, aby som niekomu zbytočne nerobil nervy a neprehlboval tak stres. Každý má právo vedieť, čo sa s ním má diať. Sám neznášam neistotu a nerád som stavaný do úlohy štatistu. Často som sa s tým stretol u doktorov. Možno by sa im lepšie liečilo, ak by s pacientom o svojich postupoch trošku podebatovali.

Môj spôsob odstraňovania bolestí a celkovo zlých stavov je založený na jednoduchom princípe. Ak niekoho bolí hlava a  poriadne mu buchneme po palci na nohe, tak ho tá hlava zázračne prestane bolieť. Ak sa ho spýtame, či ho ešte bolí hlava povie nám, že nie, lebo ho začala bolieť noha. Odvrátili sme jeho pozornosť od hlavy a sústredili sme ju na nohu. Prišiel som na to, že pozornosť môžem odvrátiť nielen novou väčšou bolesťou na inom mieste. Dá sa to urobiť tisíckami iných vecí, ktoré však nemusia byť nepríjemné. Môžu byť, naopak, veľmi príjemné.


Začneme tak, že najprv použijem najdôležitejší a najúčinnejší terapeutický prostriedok. Vyrába ho firma Minolta a typové označenie má A2. Digitálny fotoaparát! Je to kvalitný foťák a bude vidieť každý detail. Nikto veľmi netúži, aby som ho v tých jeho boľačkách fotil, no ak mám robiť zázraky, musím mať aj voľné ruky a robiť podľa seba. O dve hodiny budeme fotiť znovu, no to už sa nebudem obávať o objektív, už nebude hroziť, že pukne.

Tou fotkou sa celý proces premeny odštartuje.

Nemusím byť žiadny génius, aby som zistil, ako je tomu človeku. Každý z nich je napätý ako struna, vystresovaný, má strach, všetko ho bolí, psychicky je rozbitý. Chvíľu ich ničí zimnica, chvíľu horúčava, má spotené dlane a rozšírené zrenice!

Najviac však bolí duša.

Prvá etapa sa odohráva v kúpeli. Najprv si pripravím potrebné komponenty, aby som pomocou nich nastolil „rovnováhu“. Niektorí sú apatickí a tých treba „rozbehnúť“, niektorí agresívni a tých zasa musím „pribrzdiť“ a okľudniť. Namiešam si zmes esenciálnych olejov podľa stavu toho človeka, čo nie je veľké umenie. Stačí sa trošku zaujímať o účinky týchto darov prírody, ktoré navyše tak tajomne voňajú, že ak sa dobre trafím, tak jeden zo zázrakov mám istý. Týmto sú prípravy skončené a ide sa do kúpeľa!


Do tretiny vane napustím vodu, ktorá je trošku horúcejšia, ako má byť a môj čakateľ na zázrak sa má vyzliecť a vstúpiť do tej, pre neho horúcej vody. Väčšine to vyzliekanie nerobí žiadne problémy, no aj tak sa ich pozornosť sústredí na tento akt. Som presvedčený, že nikto to neurobí iba tak, bez najmenšieho zaváhania, vyzliecť sa pred cudzím človekom, ktorého prvýkrát v živote vidíme. Nielen dievčatá, ale aj chlapci sú na vážkach, no nikdy som nikoho nemusel prehovárať. Stačilo zastaviť vodu a ukázať na napustenú vodu vo vani. Nikto by sa takto dobrovoľne neodhaľoval, keby mi neveril! Viem, že im je to v tej chvíli nepríjemné a sú v rozpakoch, no nakoniec každý z nich do vane ide. Keď sa neskoršie o tejto situácii rozprávame, tak sa dozviem, že nie nahota, ale to, ako vyzerajú, im je trápne.
Nech už je to akokoľvek, kríza je v tom okamihu druhoradá. Prvý je problém s vyzliekaním. Lenže udalosti veľmi rýchlo napredujú a už je na svete nová situácia – namočiť si najprv nohu do vody, ktorá sa zdá pri tej spomínanej zimnici príliš teplá. Vtedy už ani nahota nie je žiadny problém. Postupne sa podarí do vane vliezť obidvoma nohami, kľaknúť si, sadnúť a nakoniec ľahnúť.

V tom momente prichádza veľká úľava a uvoľnenie. Každý zatvorí oči, maximálne sa uvoľní. To je pocit, ktorý si tí ľudia v krízach už dávno nezažili. Celé telo im začne červenieť, lebo prudká zmena teploty zapríčinila masívne prekrvovanie pokožky. Samozrejme, že tá krv sa musí odniekiaľ zobrať, aby sa vyriešila situácia s prehrievaním. Najväčší odberateľ krvi je mozog. Musí zabezpečovať nespočetné množstvo rôznych vecí v organizme. Keď príde o také veľké množstvo krvi, ktorá sa presunie do pokožky, musí nastúpiť úsporný režim. Mozog začne odpájať rôzne menej dôležité funkcie a medzi ne patrí aj signalizačná sústava. Človeku prejdú bolesti, aj keď v skutočnosti to nie je pravda. Veci sú pokazené, no mozog nám to neoznamuje bolesťou, lebo má tie funkcie vypnuté.

Vtedy pridám do kúpeľa esenciálne oleje a oči toho môjho prehriateho decka sa na chvíľu otvoria. Exotické vône sa stali novým stimulom. Prinášajú efekt nielen účinkami, ale aj arómou.  

Vždy sa vtedy opýtam toho vo vani, aké bolesti cíti. Odpoveď je vždy rovnaká – NIJAKÉ, JE MU SUPER!

Nasleduje ešte bodová masáž chodidiel a masírovanie prstov a priehlavku. To už vyvoláva aj pocity rozkoše a naplňuje sa sľub, ktorý som dal na začiatku. Kríza zmizla!

Aby som si detičky náhodou neuvaril, tak opatrne ich postavím a rozmasírujem im stuhnutý chrbát, bedrá, ruky a nohy.

Nakoniec ich poriadne vyšúcham uterákom, oblečú si niečo ľahké a opatrne sa presunieme do vzdychárne. Je to jednoducho, no veľmi pekne a účelne zariadená miestnosť, kde krízujeme ďalej.

Nasleduje detoxikačná akupunktúra. Spočíva v tom, že do každého ucha sa vpichne päť jednorazových, tenkých ihličiek a v horizontálnej polohe deti relaxujú päťdesiat minút.

Ako funguje táto procedúra popíšem inokedy. Funguje však zázračne.

Nakoniec vmasírujem deťom do potenciálne bolestivých miest masážne emulzie a rôzne masti podľa potreby.

To, čo som na začiatku sľúbil, sa stalo realitou. Keď už sedíme pri mojom počítači, kde si prezeráme všelijaké smiešne programčeky, videá a aplikácie, ozýva sa z mojej pracovne uvoľnený a veselý smiech. Všetko to mám v spoločnom adresári SOMARINY. Znovu príde na rad Minolta a neskoršie aj prezeranie a porovnávanie tých fotografií.

Zmena je dokonalá. Zlomený feťák na začiatku a po dvoch hodinách….


Už mám plnú dôveru, nič nie je tabu, všetko môžem vedieť a vidieť. Samozrejme, že sa kríza bude chcieť vrátiť, no bude už oveľa slabšia. Takú zvládneme veľmi ľahko, keď sme ju zlikvidovali v jej plnej sile. Takto som pri deťoch dovtedy, kým nie je všetko vporiadku. Vo dne, v noci! Netrvá to však viac ako dva dni. Lenže počas tých dvoch dní existovala ozajstná kríza iba chvíľu na začiatku. Neskoršie sme ju zlikvidovali hneď, ako začala vystrkovať rožky.

Teraz som Vám odhalil svoje metódy, jednoduché a primitívne. Problém bol iba prísť na tieto postupy. Realizovať ich môže každý, aj Vy.

Vladimír Schwandtner

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem


Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Február 2019
P U S Š P S N
« Nov    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728  
Kto je práve pripojený