PostHeaderIcon Makovienka

Zhruba o mesiac po Zdenkinom odchode od nás mi zatelefonovala. Bola veľmi vzrušená a nedočkavo mi vysvetľovala, čo odo mňa chce. Jednalo sa o jej kamarátku Stanku. Stále dokola opakovala, aká je to „super baba“, aká je múdra a vždy sa dobre učila. Vypočul som si veľa superlatívov a pripadalo mi to, ako v zoznamovacej kancelárii. V tom zápale mi však zabudla povedať, prečo mi vlastne všetky tieto chválospevy oznamuje. Po chvíle som ju prerušil a svojím typickým spôsobom, ktorý Zdenke tak imponoval, som jej povedal, že ma veľmi teší, ak po svete chodí taká baba. Nechápem však, aký to má vplyv na výrobu makarónov. Hneď pochopila a dokonca sa aj rozpačito a nervózne zasmiala. Potom sa predsa stíšila a spomalila paľbu svojich argumentov. Chvíľu bolo ticho a nakoniec pomaly povedala, že tá jej kamarátka stojí pri nej, je jej strašne zle. Prežíva hroznú heroínovú krízu. Nakoniec sa odhodlala povedať tú, pre ňu najstrašnejšiu vec, ktorá bola príčinou jej zúfalého telefonátu.
Ona – Zdenka ju do toho dostala, áno ona - Zdenka jej to vlastnoručne prvýkrát pichla! Sama je teraz v poriadku a Stanka je na dne. Navyše má iba pätnásť a je na ulici, nemôže sa vrátiť domov!

„No zbohom rodina!“ – to bola moja prvá reakcia.

Moja mama používala toto slovné spojenie, keď sa stal nejaký veľký problém. Asi som to po nej zdedil a v takýchto kritických situáciách ma napadá práve toto.

Deckám som vždy dupľoval, nech sa nedávajú dokopy s ich kamarátmi, ktorí brali drogy. Aj keď sú už údajne v poriadku. Je iba otázka času, kedy niektorého z nich napadne tá nebezpečná myšlienka. Skúsiť to ešte aspoň raz!

Toto však bolo ešte horšie. Zdenka išla zachraňovať Stanku a sama bola ešte slabá ako čaj. Aj týchto vecí sa týkali moje výstrahy. Zachraňovať môže iba človek, ktorý už je mimo nebezpečenstva.

Možno po pár rokoch, no nikdy nie sám!!!

No Zdenka chcela, aby som sa Stanky ujal ja. Preto mi ju tak vychvaľovala, ako hnilý syr. Nedalo sa nič iné urobiť, len sa na to podujať. Povedal som, že sa rád na tú malú pozriem a určite urobím všetko, aby som jej pomohol. Len nech sa do toho nemontuje ona. Hneď som chcel aj rozprávať so Zdenkinou matkou. Nakoniec som sa dozvedel, že sú u Zdenky a mama je tam s nimi. To som sa už naozaj poriadne čudoval, lebo som veľakrát mamu upozorňoval, nech nedovolí, aby k nim chodili jej kamaráti, ktorí vlastne všetci fetovali.  

Dohodli sme sa, že k nám tú svoju kamarátku pošle a ja ju prídem čakať k autobusu. Často sa mi stávalo a ešte sa aj stáva, že sa niekto ohlási na návštevu a potom nepríde. Trebárs zúfalí rodičia chcú prísť okamžite k nám, lebo zistili, že ich dieťa berie drogy. Čakám a oni neprídu. Ich potomok ušiel a oni sa hanbili zavolať mi to.

Teraz však mala prísť tá malá pätnástka sama a navyše v kríze. Neveril som, že príde, lebo krízu treba rýchlo zahnať heroínom a keď už si dá, tak nejaké riešenia problémov neprichádzajú do úvahy.

Napriek tomu som pri zastávke autobusu čakal a bol som rozhodnutý prísť a čakať aj pri príchode všetkých ostatných. Stanku som nepoznal, nikdy som ju predtým nevidel a Zdenka mi ju popísala tak, že to mohla byť polovica jej rovesníčok.

Keď prišiel autobus, tak som pozorne sledoval všetkých, ktorí vystupovali. Samozrejme som prehliadal chlapcov, mužov, babky a malé dievčence. Aj tak vystúpilo pár kandidátok, no len jedna sa bezradne obzerala okolo. Ostatné rázne vykročili po svojej známej trase.

Bola to ona, Stanka. Zblízka bolo poznať, že trpí ako Jób a že melie z posledného. Vzal som ju k nám a snažil som sa svoj úvodný rozhovor skončiť čo najskorej.
Vyrozprávala mi v stručnosti kto je, ako je na tom a že sa chce dostať z drog. Povedal som jej, že musím oznámiť rodičom, kde je a aký má problém, lebo bola veľmi mladá a nemohla si o sebe rozhodovať sama.

Keď som spomenul rodičov, hneď ju chytila panika. Ukľudňoval som ju, že ja im veci vysvetlím. Ja namiesto nej schytám prvé ohrozujúce reakcie. Už som to veľakrát robil, nech sa nebojí.

Nepomohlo!

Tak som pristúpil na to, že ráno tieto záležitosti vyriešime a dohodneme sa na nejakom postupe. Trochu sa uspokojila, a tak sme sa stali partnermi v tej ošemetnej záležitosti.

V tom čase sme bývali na fare v tej dedine „D“, kde sme boli, mierne povedané, nežiaduci. Deti bývali v samotnej fare a my s Ľudkou v drevárni, ktorú som vymaľoval vápnom, trochu zariadil a skultúrnil.
Bola to však stále iba dreváreň!

Kúrili sme si v železných kachliach – Peterkách a tešili sme sa, že sa mi podarilo zreparovať komín a nemuseli sme sa báť požiaru. Mali sme vojenské železné postele, starú skriňu, písací stôl a na stene obraz Márie Magdalény, ktorý s nami už absolvoval štyri sťahovania.

Na tom obrázku je veľmi pekná, pohľad jej smeruje do neba a na tvári má veľmi pokorný výraz kajúcnice. Často o nej rozprávam našim babám. Je to podľa mňa ich patrónka.

Aj pán farár Gáborík, ktorý nás do tej fary prichýlil, bol namyslenými dedinčanmi urážaný, lebo sme pre nich boli nečistí. História sa naozaj opakuje. Aj Ježiš mal údajne podobné problémy, keď vstúpil do domu kurtizány, namiesto toho, aby prijal pozvanie od „smotánky“. Navyše tej kurtizáne dokonca umyl nohy. V tomto sa pán farár zachoval podobne a nastavil svoj chrbát za nás. Preto tá Mária Magdaléna visí stále u mňa v pracovni, aj keď nie som vyslovene veriaci človek.

Stanka bolo prvá, ktorá dokázala urobiť zázrak. Prišla sama v kríze, bez rodičov z Petržálky do Častej v preplnenom autobuse, v snahe zachrániť sa. Dlho bola takouto výnimkou. Niekoľko rokov!

Vtedy som ešte netušil, čo všetko nás čaká, no tento jej čin aj teraz hodnotím ako výnimočný prejav sily a odvahy.

Stankin príbeh je taký silný, preto by bola večná škoda, keby sa o ňom verejnosť nedozvedela. Postavou je malá, možno preto bola pre mňa Makovienka – maková panenka, no jej sila vyčnieva vysoko nad bežný štandard. V živote si veľmi veľa vytrpela, veľakrát bola odvrhnutá, no prežila. 

Takúto históriu nemôžem napísať inak, ako seriál na pokračovanie. Chápem, že takto by sa to nemalo, no verím, že si radi prečítate pár článkov o malej veľkej modrookej blondínke, ktorá dokázala prekonať situácie, ktoré by hocijaký silný chlap nerozchodil.

Vladimír Schwandtner

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem


Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Október 2017
P U S Š P S N
« Dec    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  
Kto je práve pripojený