Jolana

Pred chvíľou som si naštartoval počítač a stiahol poštu. Sú Vianoce a tak pošta prichádza neustále. Táto prišla od Romana, ktorý bol u nás na „liečení“. Nebolo jednoduché rozmotať taký zauzlený prípad, no nakoniec sa nám to spoločnými silami podarilo. Lekári Romanovi diagnostikovali závažnú duševnú chorobu, ktorú mal i jeho otec. Otca zastavil až pokus o vraždu matky a Romanovho brata. Roman spel bezmála k tomu istému. Keď k nám prišiel bol veľmi vystrašený, všetkých sa bál. Možno sme sa vtedy mali báť my jeho, lebo sa mohla zopakovať situácia, ktorá sa vyskytla v ich rodine. Teda krvavé nože a hukot sirén.

Pokračovať v čítaní „Jolana“

Sonička

K tomuto článku len krátky komentár. Prišlo ku mne dievča, ktoré nemá problémy s drogami, no jej stav je rovnako nebezpečný a deštruktívny ako u ostatných detí. Navyše trvá už príliš dlho. V poslednom čase sa jej problémy vyhrotili do neúnosnej miery a tak sa ocitla u nás. Požiadal som ju, aby sa pokúsila sformulovať svoje pocity a svoj stav do nejakej písomnej podoby. Ľudia v jej stave sú však veľmi uzavretí a všemožne sa bránia tomu, aby ktokoľvek nahliadol do ich boľavých dušičiek. Mne sa však dostalo tej výsady, aby ma k sebe pustila a mohol som sa na jej bolesť pozrieť zblízka. Tiež mi dovolila, aby som jej článok uverejnil na svojej stránke. Možno si ho prečíta niekto, komu je podobne ťažko a tiež si myslí, že pre neho neexistuje východisko. A tiež je možné, že ten výtvor pomôže jej blízkym aspoň z časti pochopiť je konanie a pohnútky. Článok je bez akýchkoľvek úprav a je uverejnený aj s pravopisnými chybami, za ktoré sa Sonička ospravedlňuje. Skoro celé detstvo totiž strávila v niekoľkých krajinách a tak za svoj materinský jazyk považuje angličtinu.

Sáška

Moje „feťácke“ obdobie trvalo pomerne dosť dlho. Začala som v osemnástich rokoch a skončila v dvadsiatich ôsmich. Pamätám si to ako by to bolo včera. Stáli sme s kamarátkou v Bratislave pred Istropolisom a čakali sme na autobus – smer diskotéka. Kamarátka bola kúpiť plechovku s džúsom a vytiahla obálku s pervitínom. Že nejaká novinka, vyskúšame. Vysypala to do tej plechovky, pomiešala a každá sme polovicu vypili. Potom sme vyrazili na diskotéku a celú noc sme behali z jednej na druhú. Pretancovali sme sa tuším po všetkých v Bratislave.
Pokračovať v čítaní „Sáška“

Jankove šibalstvá

O Janovi mi jeho tatko, úspešný autodopravca povedal, že tento jeho najmladší na robotu asi nikdy nebude. Vraj môže byť iba umelec. Ak sa Janovi podarí upratať si v hlave, myslím, že sa tatkove prognózy splnia na 50%. Jano bude umelec, no bude aj na robotu, tú svoju, ktorá mu dobre ide od ruky. Teda na umeleckú robotu.

Napokon aj o profesionálnych šoféroch sa hovorí, že sú to iba platení turisti.

Pokračovať v čítaní „Jankove šibalstvá“

MADr. Jano

Keď som prišiel zo školy, alebo lepšie povedané odišiel, pretože sa mi tam za žiadnych okolností nechcelo počúvať triedneho drísty, sadol som na autobus a šiel k Murkovi. Po ceste som vybral z bankomatu desinu a stretli sme sa buď pri jeho dome, alebo na pešej zóne pri telefónnych búdkach. Šli sme spolu za dealerom, a dohadovali sme sa kam pôjdeme búšiť. Najčastejšie sme chodili k nemu, lebo často nemával nikoho doma. Prešli sme takou zarastenou uličkou na ľavý bok domu. Tam mal sud na dažďovú vodu a za ním mal schované „vodné“.
Pokračovať v čítaní „MADr. Jano“

Drogové testy

Drogové testy ma sprevádzali asi rok, alebo rok a pol, ale mňa to neodradilo od toho, aby som prestal haliť, naopak. Húlil som si spokojne ďalej, aj keď som vedel, že mi mama v daný deň dá testy. Bola to jej chyba, pretože mi nikdy nemala povedať v ktorý deň mi ich dá. Mala mi ich proste dať bez toho, aby som o tom dopredu vedel, nebol by som sa na ne pripravil. A tak stále, keď mi oznámila, že zajtra mi ich ide dať, ráno som si ešte spokojne zahúlil. Keď som prišiel domov a testy boli negatívne, mame to nešlo do hlavy a mne nerobilo problém urobiť ich ešte raz.