Články pre kategóriu ‘STARÉ ČLÁNKY (z blogu SME)’

Našim najväčším spojencom v Budmericiach, kde sme sa starali o deti závislé od drog, bol pán farár Marián Gáborík. Náš farárko! Pomáhal nielen nám, pomáhal všetkým ľuďom. Na faru si pravidelne bral na niekoľko týždňové pobyty ľudí, ktorí mali telesné, či mentálne postihnutie, bezdomovcov a vôbec ľudí, ktorí potrebovali jeho pomoc. Toto robil popri svojej kňažskej povinnosti, navyše vo viacerých farnostiach. Nikdy nehľadel na svoje nepohodlie, pracovné zaťaženie, veľké zdravotné problémy s chrbticou a na dôvažok ešte pracoval ako učiteľ psychológie na zdravotnej škole. Kde mohol, tam pomáhal.
Čítaj ďalej »

Zostali sme na ulici s deviatimi deťmi. Mal som urobiť to, že sa s manželkou, našimi dvoma deťmi a adoptovanou Barborkou vrátime domov do Častej. Ostatných šesť detí, ktoré nás tiež prijali za rodičov a chceli sa u nás zachrániť pred drogami pošleme preč. Prvýkrát to mysleli naozaj a aj sa tak správali. Mal som byť ja ten zlý, ktorý im vezme jedinú šancu a pošle ich od seba preč? Urobil som čo bolo v mojich silách? Za seba by som nikdy nešiel orodovať, no za deti pôjdem aj žobrať! Žiaľ, nepomohlo ani to!
Čítaj ďalej »

Bolo nás doma šesť detí. Moji rodičia boli síce pracovití, no začínali doslova z ničoho. Vždy sme sa však mali všetci veľmi radi a vzájomne sme si pomáhali. Je to tak doteraz. Keď sme boli ešte deti a prišiel k nám niekto na návštevu, doniesol balíček cukríkov, tak sme pre všetkých nadelili rovnako na kôpky. Aj rodičom. Oni nám vždy tie svoje diely dali, no nabudúce sme im znova nadelili. Vedeli sme, že rodičovské kôpky zase pripadnú nám, no aj tak sme vždy na nich pri delení mysleli. Tak isto to prebiehalo, ak niekto nebol práve doma. Jeho kôpka cukríkov ho počkala. Niektoré z našich detí pochádzali tiež zo skromných pomerov, no mali sme aj také, čo im rodičia nekonečne ublížili hojnosťou. Dostali už všetko, čo sa len dokázalo zohnať. Neexistoval už darček, ktorý by ich dokázal prekvapiť. Rodičia sa dostali do patovej situácie, lebo už nemali svoje rozmaznané a nadbytkom pokazené deti čím obdarovať. Ťažko niesli, že pohrdli drahými zbytočnosťami a viacej sa tešili z drobností, čo dostali z lásky od nás.
Čítaj ďalej »

Uprostred leta 1998 nás postihla v poradí tretia „rana morová“. Toto už bol naozaj silný kaliber. Zostali sme s mojou ženou Ľudkou, našimi deťmi a s desiatkou cudzích detí bez strechy nad hlavou. V čase, keď sme sa tak narýchlo museli vysťahovať z prvého domu – od sestričiek, mohli sme sa ešte relatívne bezpečne vyšmyknúť z tejto reality show. Mohli sme sa jednoducho vrátiť domov. Kvôli deckám, ktoré sa u nás dostávali zo svojich problémov sme to nemohli urobiť. Teraz sa situácia s omnoho horším priebehom zopakovala. Mali sme plno detí, na ktorých nám nekonečne záležalo, tak sme sa rozhodli pokračovať. V tom čase, v lete 1998 však situácia bola na neudržanie. Prvý krát som mal pocit, že bojujem o prežitie. Nielen o naše, ale aj o prežitie detí, ktoré u nás boli. Museli sme sa zo dňa na deň vysťahovať z domu toho tatka jednej našej dievčiny.
Čítaj ďalej »

Po dlhej dobe útrap, sťahovania, nervov a stiesnených podmienok sme konečne mali perspektívu troch rokov relatívneho pokoja. Každopádne sme mali aspoň na tri roky zaistenú strechu nad hlavou. Ten nový dom bol nedokončený, veľmi divne riešený a dodnes ešte odstraňujeme nedostatky stavebného amatérizmu. Bolo treba urobiť veľmi veľa stavebných úprav a opráv, aby sme mali aspoň interiér v poriadku. Nebol by to taký veľký problém, keby sme mali peniaze. Mohli sme ich dostať od firmy, ktorá nám dom kúpila, no neskoršie pri kúpe by sme potrebovali o túto čiastku viacej prostriedkov.

Čítaj ďalej »

V predchádzajúcom článku o Makovienke som sa pokúsil priblížiť čitateľom krízu, ktorú prežívajú deti, ktoré k nám prichádzajú. Fyzické bolesti „všetkého“ sú hrozné, no ešte horšie sú psychické prejavy. Rozšírené zrenice a výraz panického strachu, zúfalstva, beznádeje a obáv z toho, že dotyčného „niekde zatvoria“ do neznámeho prostredia bez jeho drogy, je pre každého najhorším scenárom, aký si dokáže predstaviť. Jeho droga bola vždy pre neho univerzálny prostriedok na riešenie všetkých problémov, bolestí a iných nepríjemných stavov. Teraz má zostať ako holý uprostred tŕňov, sám a bezbranný.
Čítaj ďalej »