Zhruba o mesiac po Zdenkinom odchode od nás mi zatelefonovala. Bola veľmi vzrušená a nedočkavo mi vysvetľovala, čo odo mňa chce. Jednalo sa o jej kamarátku Stanku. Stále dokola opakovala, aká je to „super baba“, aká je múdra a vždy sa dobre učila. Vypočul som si veľa superlatívov a pripadalo mi to, ako v zoznamovacej kancelárii. V tom zápale mi však zabudla povedať, prečo mi vlastne všetky tieto chválospevy oznamuje. Po chvíle som ju prerušil a svojím typickým spôsobom, ktorý Zdenke tak imponoval, som jej povedal, že ma veľmi teší, ak po svete chodí taká baba. Nechápem však, aký to má vplyv na výrobu makarónov. Hneď pochopila a dokonca sa aj rozpačito a nervózne zasmiala. Potom sa predsa stíšila a spomalila paľbu svojich argumentov. Chvíľu bolo ticho a nakoniec pomaly povedala, že tá jej kamarátka stojí pri nej, je jej strašne zle. Prežíva hroznú heroínovú krízu. Nakoniec sa odhodlala povedať tú, pre ňu najstrašnejšiu vec, ktorá bola príčinou jej zúfalého telefonátu.
Makovienka 1
Makovienka bola v bezvýchodiskovej situácii. Bola závislá, pichala si heroín, zostala na celom svete sama! Nemala koho požiadať o pomoc, zostala jej iba Zdenka, ktorá síce bola mesiac čistá po siedmich mesiacoch pobytu u nás, no ona jej aj tak nevedela pomôcť! Preto ju poslala za mnou. Vtedy ešte nikto netušil, že sa tieto dve kamarátky aj tak nakoniec po ďalšom mesiaci stretnú u nás. Zdenka totiž zakrátko zrecidivovala.
Makovienka 2
V predchádzajúcom článku o Makovienke som sa pokúsil priblížiť čitateľom krízu, ktorú prežívajú deti, ktoré k nám prichádzajú. Fyzické bolesti „všetkého“ sú hrozné, no ešte horšie sú psychické prejavy. Rozšírené zrenice a výraz panického strachu, zúfalstva, beznádeje a obáv z toho, že dotyčného „niekde zatvoria“ do neznámeho prostredia bez jeho drogy, je pre každého najhorším scenárom, aký si dokáže predstaviť. Jeho droga bola vždy pre neho univerzálny prostriedok na riešenie všetkých problémov, bolestí a iných nepríjemných stavov. Teraz má zostať ako holý uprostred tŕňov, sám a bezbranný.
Pokračovať v čítaní „Makovienka 2“
Makovienka 3
V minulom článku som sľúbil, že sa pokúsim vysvetliť, akým spôsobom funguje sedliacka logika, pomocou ktorej riešim počiatočné ťažké stavy svojich detí. Ak očakávate zázračné metódy, tak ste na dobrej adrese, lebo napriek tomu, že sú naozaj jednoduché, tak fungujú zázračne. Začal som písať príbeh Makovienky, no ukázalo sa, že musím trošku odbočiť. Podľa mňa to ani nebude odbočenie, lebo toto, čo píšem sa týkalo i jej. Bola totiž na dne, sama na svete a odhodlaná zomrieť. Tak, ako aj ostatní.
Makovienka 4
Všetky postupy, ktoré som popisoval v minulom článku smerujú k tomu, aby sa človek definitívne rozhodol pre spoluprácu. Má premeniť svoj pobabraný život, napraviť všetko pokazené, poučiť sa a spraviť zo seba osobnosť, na ktorú budú hrdí všetci jeho najbližší a samozrejme aj on sám. Uznáte, že je to poriadne ťažká úloha, ktorú nedokážu urobiť ani ľudia, ktorí sú zdraví, nemajú telo zničené od drog, dušu zašpinenú svinstvami a ktorí majú úprimnú dôveru rodiny, ktorá im s radosťou a nezištne chce pomáhať. Narkoman už nespočetnekrát zlyhal, nikto mu neverí, ani on sám sebe a v krachu má úplne všetky oblasti života. Zo všetkých strán sa na neho rútia tragédie, všetci ho odmietajú, cíti sa nečistý, zbytočný a svojím predrogovaným mozgom nevidí z takejto situácie východisko. Dokonca ho nevidia ani jeho rodičia, ktorí obyčajne vedia riešiť životné situácie. Všetci už rezignovali, odpísali ho, len sa boja nahlas povedať to, čo si myslia. Niektorí príbuzní mi to aj na rovinu povedali – nech radšej zomrie, bude to tak pre všetkých lepšie! Ak v niečo neveríme, tak to ani nedokážeme!
Makovienka 5
Aj s Makovienkou sme krízovali, no vo veľmi zlom prostredí. Boli sme síce na svätom mieste, teda na fare v D. a to by malo byť na prospech veci. Opak bol pravdou. S Ľudkou sme bývali v kôlni, ktorú som scivilizoval, a deti vo fare. Každý deň sa u nás zastavil pán farár Gáborík, s ktorým sme dokonca používali spoločnú kanceláriu. Napriek tomu, že sa pán farár vystavil neľúbosti domorodcov, poskytol nám útočisko na tej fare, ktorá bola vtedy prázdna. Bol farárom v Budmericiach a v tej dedine iba zastupoval. Predtým nám poskytol útočisko v dome sestričiek v Budmericiach, no odtiaľ sme sa museli po skončení prenájmu koncom júna 1996 vysťahovať. Sestričky nechceli mať vo svojom prázdnom dome feťákov, no nevadilo im, že sme okrem platenia prenájmu celý dom opravili.
Pokračovať v čítaní „Makovienka 5“
Makovienka 6
Ani pokračovanie príbehu Makovienky neoplýva pozitívnymi zážitkami. Život ju poriadne povláčil po bahne. Doma sa jej nedalo vydržať a vonku bolo príliš veľa nástrah pre také mláďa, akým vtedy bola ona. Dostávala hrozné bitky od svojho nevlastného „otca“. On to vtedy prezentoval ako vychovávanie. Zabudol však na to, že prevýchovu by potreboval hlavne on. Ani náhodou by nikto nemohol povedať, že by on mohol byť pre niekoho pozitívnym vzorom.
Zuzka ktorá milovala kone
Podľa vyjadrení Ľudky, mojej ženy, som typický príklad človeka, ktorý sa pribúdajúcimi rokmi stále viac stáva dieťaťom. Hocikedy mi pri rôznych príležitostiach dokonca hovorí, že som ešte horší, ako malé decko a kedy konečne dostanem ten rozum, ktorý by mal byť adekvátny môjmu veku. Našťastie mi toto nehrozí. Ťažko budem starší seriózny a kultivovaný pánko. Som dokonca hrdý na to, že som taký mladý, aj keď som už v riadne zrelom veku.
Zuzka ktorá milovala kone 2
Príbeh Zuzky nezačnem od začiatku, od jej narodenia, lebo prebiehal úplne normálne, tak, ako si to každý rodič želá, aby prebiehal. Jej rodičia boli vysokoškolsky vzdelaní a starali sa príkladne o svoje dve deti. Zuzku a jej brata. Zuzka bez problémov a výborným prospechom ukončila základku a začala chodiť na gymnázium. Dobre vyzerajúca inteligentná Zuza s dobrým rodinným zázemím, s dobrou výchovou, ktorú riadila profesionálka – mama učiteľka. Nikoho nenapadlo, že za pomerne krátku dobu sa toto perspektívne dievča ocitne v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, po mnohých liečeniach a pokusoch o samovraždu, až po ten posledný, ktorý sa jej skoro podaril. Takýto vývoj udalostí je nočnou morou všetkých psychológov a ostatných odborníkov na správnu výchovu mládeže. Nespochybniteľné učebnicové predpoklady Zuzku, ale aj celú rodinu, predurčovali k spokojnému a úspešnému prežitiu zbytku života. Psychológia a pedagogika len ťažko vysvetlia, prečo u nás bolo také veľké percento detí z usporiadaných a dobre fungujúcich rodín. Takéto nevyspytateľné veci rušia týmto vedeckým odborom ich kruhy. Moje dve deti zase vyrastali v rodine alkoholika a grobiana a napodiv mám učebnicové potomstvo. Nezostáva mi nič iné, iba vedu hodiť za hlavu a vrátiť sa na moju najnižšiu úroveň rozmýšľania, ktorá sa mi vždy tak dobre osvedčila.
Zuzka ktorá milovala kone 3
Zuzka milovala zvieratá, najmä kone. Mala však aj psa, o ktorého sa, pokiaľ to šlo, starala lepšie ako o seba. Možno by sa zničila skorej, no zodpovednosť za nemú tvár ju ako – tak držala pri sile. Každú chvíľu bývala inde a hocikedy i nikde. Pes to všetko absolvoval s ňou. Stále to s ňou však išlo z kopca. Prestala som úplne chodiť do školy, lebo som veľa zameškala a keďže som chodila na diaľkové štúdium, už by som to nedobehla. Dohodli sme sa na záverečných skúškach a maturitách v jeseni. Pomaly som prišla o Marca. Nemala som ho kde mať a tak putoval z jednej strážnej služby do druhej. Chodila som za ním a stále nestrácala nádej, že raz mu to všetko vynahradím.