Články pre kategóriu ‘O deťoch’

V predchádzajúcom článku o Makovienke som sa pokúsil priblížiť čitateľom krízu, ktorú prežívajú deti, ktoré k nám prichádzajú. Fyzické bolesti „všetkého“ sú hrozné, no ešte horšie sú psychické prejavy. Rozšírené zrenice a výraz panického strachu, zúfalstva, beznádeje a obáv z toho, že dotyčného „niekde zatvoria“ do neznámeho prostredia bez jeho drogy, je pre každého najhorším scenárom, aký si dokáže predstaviť. Jeho droga bola vždy pre neho univerzálny prostriedok na riešenie všetkých problémov, bolestí a iných nepríjemných stavov. Teraz má zostať ako holý uprostred tŕňov, sám a bezbranný.
Čítaj ďalej »

Aj s Makovienkou sme krízovali, no vo veľmi zlom prostredí. Boli sme síce na svätom mieste, teda na fare v D. a to by malo byť na prospech veci. Opak bol pravdou. S Ľudkou sme bývali v kôlni, ktorú som scivilizoval, a deti vo fare. Každý deň sa u nás zastavil pán farár Gáborík, s ktorým sme dokonca používali spoločnú kanceláriu. Napriek tomu, že sa pán farár vystavil neľúbosti domorodcov, poskytol nám útočisko na tej fare, ktorá bola vtedy prázdna. Bol farárom v Budmericiach a v tej dedine iba zastupoval. Predtým nám poskytol útočisko v dome sestričiek v Budmericiach, no odtiaľ sme sa museli po skončení prenájmu koncom júna 1996 vysťahovať. Sestričky nechceli mať vo svojom prázdnom dome feťákov, no nevadilo im, že sme okrem platenia prenájmu celý dom opravili.
Čítaj ďalej »

Podľa vyjadrení Ľudky, mojej ženy, som typický príklad človeka, ktorý sa pribúdajúcimi rokmi stále viac stáva dieťaťom. Hocikedy mi pri rôznych príležitostiach dokonca hovorí, že som ešte horší, ako malé decko a kedy konečne dostanem ten rozum, ktorý by mal byť adekvátny môjmu veku. Našťastie mi toto nehrozí. Ťažko budem starší seriózny a kultivovaný pánko. Som dokonca hrdý na to, že som taký mladý, aj keď som už v riadne zrelom veku.