Šampónová terapia

V prvých rokoch našej práce so závislými deťmi to bolo prevažne o prežití. Bývali sme v prenajatých domoch, ktoré sme si museli sami opraviť do obývateľných podmienok. Od začiatku som však mal jasnú predstavu o tom, akým spôsobom budem riešiť problémy týchto detí a ich rodín. Aj teraz, po rokoch sú tieto predstavy v princípe také isté, no roky praxe už predsa niečo zmenili.
Vždy bolo treba vyriešiť tú najakútnejšiu časť problému – krízy, bolesti, depresie a všetky ostatné akútne boľačky, bez vyriešenia ktorých nebolo možné pohnúť sa dopredu. Dopredu znamenalo poľudštiť každého, vrátiť mu jeho dôstojnosť, bez ktorej sa nikto nedokáže radovať zo života a ďalej sa rozvíjať. Nestačí iba prestať drogovať, kradnúť, prostituovať, či podvádzať. Prestať drogovať, zbaviť sa bolestí a kríz znamená iba to, že si dotyčný človek vytvorí podmienky, aby začal so sebou niečo robiť, a aby dokázal urobiť to závažné rozhodnutie – začať žiť.

Každý závislý je však v duchu neuznaný génius, hrdina a okrasa ľudskej rasy. Už po pár hodinách abstinencie je presvedčený, že jeho zlá situácia je iba prechodná, možno ju i uzná, no verí, že ju zvládne sám. To je najväčšia tragédia drogovej závislosti. Rozum mimo reality a absolútne scestné hodnotenie vlastnej situácie a možností.

Neskoršie je to zas čiastočné vytriezvenie a hrozné uvedomenie si svojej situácie. Všetci toho nešťastníka predbehli a kde pozrie – samé polená pod nohami a každý chrbtom otočený k nemu. Všetkým sa hnusí, nikto nie je ochotný podať mu ruku, lebo každú z týchto rúk už veľakrát pohrýzol a nikto to nechce riskovať znova. Aj keď už sľubuje, že tentoraz sa to už nezopakuje.

Vo svojom svete, kde vládnu drogy bol každý smotánka a patril medzi horných desaťtisíc. V tomto svete reality je menej ako nula. Oveľa menej! Nikto z nich už neverí, že sa toto dá ešte nejako zvrátiť. Navyše, takýmto ľuďom nestačí iba trocha, oni musia byť prví, dôležití ako hasičské razítko. Ak toto nie je možné, tak jednoduchšie a okamžité riešenie je vstreknúť si do žíl nejaký humus a sú znova doma a na výslní. Aj keď je každému z nich jasné, že po krátkom čase ten ich humus prestane pôsobiť, aj keď si ho napichajú neviem koľko. Potom je pre nich už iba jediná možnosť – smrť. Vôbec to nie je pravda, a práve v takomto štádiu je vlastne ideálny čas na zmeny.

Vtedy príde moja chvíľa. Moje tromfy, ktoré sa nedajú prebiť. Bože, ako dobre sa im počúva môj príbeh. Ešte lepšie – príbehy ich vrstovníkov, ktorí boli na tom ešte horšie a už sú hore medzi úspešnými. Fotky, na ktorých sú naše deti pri príchode a potom už po niekoľkých rokoch doma. Navyše, u nás sa vždy také decká vyskytujú aj naživo. Vždy je niekto na návšteve alebo príde niekto, kto býva blízko a zavolám mu. Najlepší je Ivan, lebo býva v Modre a bol postrachom všetkých rodičov v pezinskom okrese. Dnes je podnikateľ a ešte aj chodí na výšku. Prípadne Roman, či Evička. Títo traja boli na tom skutočne zle. Kristínka je u nás viacej ako doma a tá bola na tom podobne ako Ivan.

Najprv prídu na rad veci, ktoré sa dajú najľahšie a s najsilnejším efektom urobiť ihneď. Prvý je kúpeľ, ktorým si detičky nielen očistím, ale ich aj zbavím bolestí. Súčasťou kúpeľa je masáž a potom akupunktúra, ktorú vymysleli špeciálne pre účely detoxikácie v Linkolnovej nemocnici v Bronxe. Už pred pár rokmi som absolvoval výcvik a veľmi sa mi táto metóda osvedčila. Potom príde na rad kaderníčka. Už máme dlhoročné dobré skúsenosti s našou budmerickou kaderníčkou Dankou, ktorá dokáže s našimi deckami divy. Hlavne baby sú v siedmom nebi, keď sedia v jej kresle, pozerajú sa do zrkadla a Danka im obrovským hrebeňom – stojac za nimi – prehadzuje vlasy a navrhuje rôzne účesy. Už ten kadernícky smrad im robí dobre. Je zaujímavé pozorovať tieto baby pri návrate od Danky. Vtedy si užívajú svojich 5 minút slávy. Ostatní sa nahrnú okolo tej novej a už ju iba prichvaľujú, ona sa „krenkuje“, že to chcela ináč, no Danka ju ostrihala takto, no tiež sa jej to páči. Potom sa všetci zašijú do izby a debaty pokračujú. Musím povedať, že Danka je veľmi dobrý terapeutický prostriedok.

Mohol by som rozprávať ešte veľa vecí, napríklad o karbanterapii, krízovanie pri starých DOS-áckych hrách, kde hlavnými aktérmi a tiež terapeutmi sú Mário Bros, Lemingovia, Princ z Perzie, alebo iní virtuálni hrdinovia DOS-u. Tieto hry dokážu natoľko pohltiť a upútať, že žiadna kríza nemá šancu.

Toto sú začiatky pobytu a riešenia akútnych stavov. Nepotrebujeme Diolany, Rohypnoly, Lexauriny a Tisercíny. Tie prenecháme iným zariadeniam, kde potrebujú udržať tieto deti s vyšumenými hlavami. U nás letia šampóny a olejčeky.

Najrýchlejšie zmeny sú zmeny zovňajšku. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že sú aj najúčinnejšie.
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]