PostHeaderIcon Sáška

Moje „feťácke“ obdobie trvalo pomerne dosť dlho. Začala som v osemnástich rokoch a skončila v dvadsiatich ôsmich. Pamätám si to ako by to bolo včera. Stáli sme s kamarátkou v Bratislave pred Istropolisom a čakali sme na autobus – smer diskotéka. Kamarátka bola kúpiť plechovku s džúsom a vytiahla obálku s pervitínom. Že nejaká novinka, vyskúšame. Vysypala to do tej plechovky, pomiešala a každá sme polovicu vypili. Potom sme vyrazili na diskotéku a celú noc sme behali z jednej na druhú. Pretancovali sme sa tuším po všetkých v Bratislave.
Kedže nám bolo tak super, začali sme tento „akt“ opakovať. Teda skôr ja. Raz za mesiac, každé dva týždne, každý víkend a keď som natrafila v novej robote na kolegyňu na rovnakej frekvencii, fetovala som každý deň. Keď človek začne brať drogy ani nevie ako, ale začne priťahovať takých ľudí tak, že o chvíľu už nemá žiadneho normálneho kamaráta, len samých feťákov.

Dlhé roky mi trvalo kým som si priznala, že som závislá. Stále som si vravela, že však ja môžem prestať kedy chcem, to nie je problém. Ale nechcela som. Bavilo ma to. Našla som si priateľa, ktorý každý deň fajčil marihuanu. Zo štyroch rokov, čo sme boli spolu, bol dva roky zavretý. Raz v Žiline, potom čakal na deport v Nemecku, v Leopoldove,…

Vždy, keď ho zavreli, nechal mi byt a auto. Postupom času som sa aj tešila keď ho zavreli a ja som si pokojne mohla fetovať. Keď bol doma aj tak ma len stále nafajčený tĺkol za to, že som bola nafetovaná. Naháňal ma autom po meste a mne bolo vtedy jedno či nabúram, či jazdím na červenú, …len aby som utiekla bitke, búchaniu hlavy o stenu, dokopaniu.

Stále sa mi vyhrážal, že ak sa s ním rozídem povie rodičom že fetujem a to som samozrejme nemohla dopustiť. Keď bol zavretý, našla som si nového priateľa a myslím, že v base to pochopil. Prestala som chodiť na návštevy, písať mu listy a v deň, keď vyšiel von mi ešte spred basy zavolal, ale ja som bola práve na odchode s Robom na víkend k jeho rodičom. Potom bolo ešte pár pokusov z jeho strany, ale nakoniec predsa pochopil.

S Robom som bola ďalšie štyri roky a aj tento priateľ fetoval. Takisto fajčil trávu, ale bral aj pervitín ako ja. Zo začiatku sme fetovali spolu. Po čase mu to začalo vadiť a mne to zakázal. On samozrejme mohol. Tak som fetovala tajne, aj keď to na mne vždy videl a ja zasa na ňom. Robili sme sa pred sebou, že nie sme takí hyperaktívni, nemáme problém spať. Pritom obaja sme boli celú noc hore. Po čase to nemohlo dopadnúť inak ako rozchodom.

Mala som ešte pár krátkych vzťahov, ale všetko to boli feťácké vzťahy. Keď som sa aj snažila prestať, vždy sa našiel dôvod, prečo sa znovu nafetovať. Ale skutočný dôvod bol ten, že som bez toho nevedela ani vstať z postele a ísť si umyť zuby. A keďže som chodila do roboty, potrebovala som to, aby som mohla fungovať. Pričom všetko sa točilo okolo toho, ako zohnať peniaze a následne si vymyslieť dôvod prečo potrebujem odbehnúť. Na WC som sa chodila vždy akurát nafetovať.Za tie roky som vystriedala asi osem zamestnaní. Skoro z každého som odišla preto, lebo som buď niečo zobrala, alebo som tam poriadne ani nechodila. V poslednej firme som bola dlžná 160 000 Sk. Tatko musel predať auto, aby to za mňa zaplatil a nešla som do basy.

To bola len kvapka z peňazí, o ktoré som mojich rodičov za tie roky obrala. Všetko zlato som dala do záložní, tatkovi aj mame som kradla peniaze z peňaženiek a tatinovi som vybrakovala celú kasičku s peniazmi čo zarobil predajom áut. Za tých 10 rokov som im ukradla minimálne 5 miliónov. Čo sa týka mojich pokusov liečiť sa, prvý bol na Hraničnej po piatich rokoch fetovania. Ale vďaka tomu, že priateľ povedal, že ak pôjdem na liečenie a som na tom až tak, že potrebujem liečenie a neviem prestať sama tak je koniec, som na tretí deň odišla.

Môj druhý pokus bol minulý rok v resoce na Tomkoch. Ale ako pokus to asi ani brať nemôžem, pretože tam som bola akurát preto, že babka mi neverila, že to vydržím a chcela som jej dokázať, že to zvládnem. Ale vydržala som tam presne do toho dňa ako som povedala. Už tam som vedela, že sa ešte niekedy nafetujem, no nemala som v pláne pokračovať ako predtým. Chcela som si len raz za čas dať a neťahať to zasa stále vkuse nonstop. Lenže, nejako sa to nepodarilo. Potiahla som celý rok, kým som neskončila tu, v Budmericiach. Samozrejme som sem najprv nechcela ísť. Stále som dúfala, že budem môcť zostať doma a sľubovala som, že prestanem.

Prvé čo ma donútilo ísť s týmto mojím problémom niečo robiť, bolo sestrine rozhodnutie, že už viac neuvidím jej malého syna Matúška. Strašne ho ľúbim a bolí ma predstava, že by som ho už nevidela. Tak som navštívila Vladka Schwandtnera.

Po sedemhodinovom rozhovore som už bola presvedčená, že dôvod prečo chcem prestať fetovať nie je malý Matúš, ale ja sama. Už mám plné zuby života s drogami a zháňania peňazí. Jediné čo z nich mám sú stále väčšie a väčšie dlhy. Tridsiatka pomaly na krku a čo som v živote dokázala? Veľké nič. Teraz som čistá už niečo cez tri mesiace a cítim sa úžasne. Vychutnávam si jednoduché veci ako sú prechádzky. Som šťastná, že dokážem žiť aj triezvo a oveľa krajšie a hodnotnejšie nielen pre mňa, ale aj pre moju rodinu. Učím sa nové veci a verím, že to raz v živote niekam dotiahnem.

Odkedy som tu, naučila som sa viac vecí než za tých desať rokov. Učím sa pracovať s počítačom, čo je v dnešnej dobe nevyhnutnosť. Viem rekonštruovať staré fotografie, ktoré majú pre moju rodinu veľkú cenu. Budú nadšení. Robím tiež rôzne koláže a projekty, webové stránky.

Cítila som sa ako čierna ovca rodiny, ale verím, že teraz už sú na mňa hrdí. A konečne môžem byť hrdá na seba aj ja.

Vaše meno (povinné)

Váš email (povinné)

Predmet

Vaša správa

Súhlasím s anonymným použitím tohoto textu

Prepáčte, ak ihneď neodpoviem

Vyhľadávanie na stránkach
Ulovte si svoju tému
Zaujímavé odkazy
Prihlásenie, registrácia
Aké máme počasie
Kalendár
Október 2017
P U S Š P S N
« Dec    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  
Kto je práve pripojený