Sprchovanie duše

Chudák môj kamarát Marián Minárik. Stále ho šokujem a dávam mu otázky, ktoré sú jednoduché , až detinské a on nevie na ne odpovedať. Vždy sa zastaví, keď ide z Trnavy, z katedry, kde učí. Príde na skok, lebo má ešte veľa roboty, prípadne skoro ráno cestuje do Bystrice, kde tiež učí. Moja žena – Ľudka, nám urobí kávu a ponúkne nejaké buchty, čo s deckami upiekli. Potom to začne.
Rozprávame sa o Častej, našej rodnej dedine, o starých časoch, a po chvíli sme pri ŽIVOTE. Začne to nenápadne, lebo pozná všetky naše deti, čo sa u nás vyskytujú, pýta sa na ľudí, čo nás v poslednej dobe navštívili a aký problém si prišli riešiť. Hneď sa aj snaží naznačiť riešenia. Sú všeobecne uznávané a aj múdre, tie, ktoré by použil on. Potom mu poviem, ako som to riešil ja. Skončí to tak, že odchádza po pol noci a medzitým niekoľko krát hovorí cez mobil manželke, že už je na odchode.
Než mu však prezradím, ako som to vyriešil a s akým efektom a ako som na také riešenie prišiel, tak mu dávam tie veľmi jednoduché otázky, ktoré nedokáže zodpovedať. V nedeľu som sa ho opýtal : „Marián, si čistotný?“
Rozpačito na mňa pozrel, potom sa popozeral, na sako, nohavice, topánky, poprezeral svoje ruky …..
Nechápal prečo sa na to pýtam . Čo smrdím??? Nesmrdel!
Začal mi vymenovávať, ako sa stará o svoju čistotu a hygienu. Ako často sa sprchuje, ako mu manželka prichystáva vždy čisté veci. Možno, že  bradu by si mal častejšie strihať, no dá sa povedať, že je čistotný. Keď skončil, tak som sa spýtal, či to je všetko. Nestačí to????
Šokoval som ho odpoveďou. Skoro sa urazil.
„Ak toto je celé, Marián, potom si riadny humusák!“
Nechápal prečo som ho tak nazval.
„Kedy si si naposledy sprchoval dušu? Aký pomer je medzi úsilím držať si v čistote telo a starať sa o čistotu duše? Čo je dôležitejšie, mať čistú dušu, alebo telo. Viem aké metódy používaš na čistenie tela, no nestálo ti za to porozprávať o kozmetike duše.“
Ja sa snažím o opak, lebo 90% pozornosti venujem duši a niekedy si osprchujem aj telo, prípadne si vymením fusakle.
Na dušu si dávam od môjho pobytu v blázninci veľký pozor, aby som si ju nezašpinil, telo ma až tak veľmi netrápi. Keď som po dvadsiatich rokoch vytriezvel, vtedy som zistil aký som duševný humusák. Preto som sa nemohol vidieť v zrkadle! Dlho, predlho som si musel sprchovať dušu, než sa na ňu dalo pozerať. Musel som ponavštevovať veľa ľudí a prosiť ich o odpustenie. Dva roky som sa odhodlával, aby som tak urobil aj v prípade nášho pána farára v Častej, ktorého som škaredo pourážal, keď som raz bol ožratý a on sa mi priplietol do cesty. Odpustil mi!
Nebolo to ľahké, predtým som bol arogantný, namyslený grobian na všetkých okolo. Veľmi som musel zoskromnieť, aby som začal veci volať pravým menom. Samozrejme, že teraz som na seba patrične hrdý, lebo sa cítim čistý. Žijem tak, že aj moja rodina, moje deti sa pri mne cítia dobre. To perpetum mobile, čo som spomínal minule, funguje!
V mojom predbláznincom období som rozdával okolo seba zlo, aroganciu a utrpenie. Keď som desiatim ľuďom ublížil a dal každému napríklad fiktívne kilo zla, tak samozrejme, že tých desať ľudí ma vnímalo negatívne. Ak mi iba to isté množstvo zla vrátilo, tak  už som mal 10 kíl zla na krku. Čím viacej dávaš, tým viacej dostávaš. Za kilo špiny dostaneš desať –  od desiatich čo si im ublížil. Ako sa dá potom taká duša očistiť?
Teraz to robím s láskou. Mám jej toľko, že mi zostáva pre všetkých, ktorí ju potrebujú. Naše deti, ktoré k nám prídu, sú v tomto smere extrémne vyhladované. Kto už by mal rád feťákov, zlodejov a kurvy ?
Ja som sa už odnaučil súdiť. Sám som bol súdený a bolo mi odpustené! Dám im teda svoju lásku, a dostanem ju mnohonásobne naspäť od nich, ich súrodencov rodičov……
Tak ju rozdávam, lebo na lásku nie sú banky, kde sa dá skladovať!
Keby to tak fungovalo v ekonomike!
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]