Zadarmo?

Včera som dostal ďalší e-mail so žiadosťou o uverejnenie postoja. Písala mi Saška, sestra Bohuša, ktorý od nás odišiel začiatkom školského roka. Chodí do tej istej školy ako Omrvinka a pri poslednej návšteve to prebehlo ako výmena stáží. Na Bohušovo miesto nastúpila Omrvinka. Bohušova sestra Saška je krásne mladučké dievča, ktoré sa väčšinou pohybuje vo svojich vlastných duchovných sférach, kde nemá nikto prístup. Mne sa však dostalo tej cti a bol som do tej krehkej dušičky vpustený. Článok je opäť v pôvodnej podobe a pravopisnú chybu som žiadnu nenašiel.Aj nadpis je autentický.
Ľudská hlúposť a nevedomosť dokáže s ľuďmi veľa.
Pár komentárov k niektorým článkom ma vyprovokovali až k tomu, aby som napísala niečo aj ja. Možno práve preto, že mám teraz toho na srdci, aj na jazyku veľa a nemám to momentálne komu povedať.Tak si to tentoraz odskáče papier a možno aj pár ľudí, ktorým sa to rozhodnem dať prečítať. A možno toto „dielo“ skončí v koši. Uvidím…
Rozčúlila ma veta, ktorú jedna nemenovaná pani alebo slečna napísala v diskusii na Vladov posledný článok – Ako sa dá uvariť sekera. Aj keď to priamo nebola reakcia na tento článok.
Tá veta znie: „Vieš, mám pocit, že tú 16_ročnú dievčinu, ktorú si tam vtedy doviedol na besedu, si síce možno vyliečil, ale ona vlastne pre teba zadarmo pracovala.“
Niečo takéto môže napísať len niekto, kto nemá ani potuchy, o čom to vlastne celé je.
Tú dotyčnú 16-ročnú dievčinu poznám. Nebola som síce jednou z jeho detičiek, ale som sestra jedného z jeho „synov“. S Monikou (to je tá dievčina) trávili spolu veľa času a takisto aj ja som mala česť, áno, bolo pre mňa cťou toto dievča spoznať. Strávila som u Vlada a jeho rodiny jeden víkend (okrem iného). Spala som tú jednu noc v izbe s Monikou a bol to jeden z mojich najkrajších víkendov. Boli sme aj na výletoch na tom slávnom ARE. Cítila som sa tam naozaj dobre. S Monikou sme prekecali skoro celú noc, aj keď sme sa predtým videli len párkrát. Veľmi ma prekvapila. Bola tak úprimná, priateľská a hlavne inteligentná, až sa mi nechcelo veriť, že sa rozprávam s narkomankou…

Ja som v 16-tich ani zďaleka nemala také názory na život ako ona. Zaujímali ma vtedy úplne iné veci. Je to naozaj skvelé, múdre a krásne dievča.

A že pracovala zadarmo? To je veľmi hlúpa (bez urážky) veta. Tam neexistuje niečo také ako zadarmo, za niečo alebo niečo za niečo. Každý robí a správa sa tak, ako to cíti a nie ako by sa mal a to samozrejme nemyslím v zlom. Keby Monika nechcela na tú besedu ísť, tak by nešla a Vlado by ju nenútil, o tom som 100% presvedčená.
Veď Vlado pre svoje detičky pracuje takisto zadarmo (už keď to tak tá pani nazvala). Áno, jedlo a všetko potrebné k fungovaniu domácnosti sa kúpiť dá, ale to o čo v tom domčeku ide, sa kúpiť nedá. Tí feťáci potrebujú lásku, porozumenie, pohladenie a to im Vlado aj jeho rodina dáva a zadarmo. Nie deti pracujú pre neho, ale on pracuje pre tie deti.
Vrátim sa nakoniec ešte k tomu víkendu, ktorý som u nich bola…

Keď som sa vrátila naspäť do BA, tak som išla na chvíľu za kamarátkou a rozprávala som jej, ako sme sa boli kúpať, ako sme chodili po lese a o všetkom, čo som tam zažila.
Celý čas sa len usmievala a keď som skončila svoj monológ, tak chviľu na mňa pozerala, zvážnela a spýtala sa ma: „A necítila si sa blbo?“

Nechápala som prečo sa ma to pýta, veď teraz jej hovorím ako tam bolo super a ona sa ma toto opýta???

Odpovedala mi na to toto: „No veď vieš, jeho tam všetci poznajú a keď ste niekam išli, tak si určite všetci mysleli, že si feťáčka.“

Toto ma dovtedy vôbec nenapadlo. Chvíľu som nad tým rozmýšľala a na to som jej povedala: „Vieš, ja by som bola hrdá keby som bola jednou z nich, pretože títo ľudia aj keď porobili veľa blbostí, tak vedia oveľa viac ako my dve dokopy, vážia si aj maličkosti, vedia byť za všetko vďační, sú úprimní a dobrosrdeční a väčšina ľudí sa im nemôže ani k zadku prirovnať!“

Pozrela na mňa, zapálila si a povedala: „poďme sa nafetovať!“

Samozrejme zo srandy…
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]