„Zlatonosné“ rozkroky

Som navyknutý na hocičo. Dvanásť rokov máme v našej rodine vždy niekoľko ľudí, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti a na dno morálky a etiky. Za tie roky som už zažil asi všetko, čo sa zažiť v tejto oblasti dá. Doráňané, chrastavé telá, zapálené nahnisané žily, vychudnuté, zničené baby, dobité od pasákov, stavy po samovraždách a predávkovaní, zúfalstvo, odmietanie, vydieranie, krádeže, súdy a policajné výsluchy.
Som chlapec z dediny, nie som fajnovka a nič sa mi nehnusí. Dokážem vo vani odmočiť zahnisanú chrastu cez celú lopatku na chrbte, oddrapiť ju, vydezinfikovať a postupne vyhojiť, ošetrovať modriny všetkých farebných odtieňov po celom tele, zreparovať do ľudskej podoby dva roky nečesané a neumývané vlasy pospletané do dredov. Spraviť zo špinavej, zničenej trosky ľudskú bytosť, ktorú po pár dňoch môžem ukázať na verejnosti bez toho, aby sa ostatní ľudia s odporom odvrátili.
Niekedy je ťažké aj pre rodičov pohladiť a postískať svoju ratolesť v takomto stave. Úprimne niekoho poľutovať, pohladiť, privinúť si ho k sebe a zobrať si z jeho trápenia mi problém nerobí. Som predsa chlapec z dediny a ľudí mám rád.
Niekedy však aj na mňa príde ťažká chvíľa.
Nikdy sa nepretvarujem, čo poviem, myslím naozaj a keď niektorej dievčine poviem, že naozaj bola prostitútka, no v žiadnom prípade nie je kurva, tak to hovorím tiež naozaj a je to pravda.
Nedávno som však musel na plnú hubu jednej takej povedať, že je kurva a škoda to nejako prikrášľovať a nazývať ju o stupeň lepším výrazom prostitútka.
Veľké množstvo mladých narkomaniek sa postupne prebojovalo až k prostitúcii. Jeden gram heroínu stojí cca. 1200 korún a po pol roku už treba denne aspoň dva gramy. V takom štádiu už štvrtka (jedna dávka) ani krízu nezaženie. Kradnutie a podvody, ako bežný zdroj príjmu sú „na dlhé lakte“ a tiež sa v dnešnej dobe stali omnoho zložitejšie realizovateľné. Ľudia si už dávajú väčší pozor, ako voľakedy. Preto sa peniaze ľahšie získavajú cez prostitúciu. Nie iba u dievčat, lebo aj chlapci si takto zarábajú na heroín každodenný. Lenže chlapci, vzhľadom na ich slabú fyzickú výkonnosť sa nedokážu uplatniť ako klienti u žien, tak obslúžia homosexuálov, kde je to hlavne o „podržaní“ a žiadne športové výkony sa od nich neočakávajú. Dievčatá sa však do takýchto situácií dostávajú omnoho častejšie, lebo v týchto prípadoch je to tiež iba o „podržaní“ a nie je potrebné predstierať žiadne city. Navyše heterosexuálov je omnoho viacej a dievčatá sú žiadanejšie.
Žiadne z takýchto dievčat nezačalo brať drogy preto, aby ich to priviedlo prostituovať na ulicu. Ich prostitúcia sa stala potrebou na prežitie. Je pravda, že si všetko zapríčinili samé a nikto ich nenútil začínať si s drogami. No keď sa to už stalo, aj vďaka ich vlastnej hlúposti, tak pre mňa je to diametrálne odlišné od prostitúcie „pri zdravom rozume“ , len kvôli hmotnému prospechu.
Skrátka, baba, ktorá šľape na ulici a berie drogy, je prostitútka. Ak však drogy neberie a predáva sa, tak je v mojej terminológii kurva.
Preto som takto nazval aj jedno dievča, ktoré mi jeho mama priviedla, lebo si s ňou nevedela dať rady. Krásna ako obrázok, celkom milá, no kurva. Drogy však nebrala. Bola iba taká „labužníčka“, vraj si chce kupovať rôzne veci, tak čo sa tomu vlastne čudujem! Chce si užívať, niekde musí zohnať peniaze. A keď je taká pekná, tak čo sa má zabiť, veď sa jej tí chlapi aj sami ponúkajú.
Chodí do 8. triedy základnej školy, má štrnásť rokov a s kamarátkami, spolužiačkami robia kurvy, majú svojich klientov, na školských počítačoch si zháňajú nových a potom si kupujú blbosti, na ktoré ich mama nemá peniaze.
Možno tento článok porušil nejaké ustanovenia kódexu, ktorý platí na blogu, no táto téma a fakty v tomto článku porušujú všetky kódexy, zákon, morálku a etiku. No musel som to takto napísať, som predsa priamy človek. Okrem toho som aj v „ráži“, lebo tieto veci ma ničia najviac na svete. Je to niekedy veľmi ťažké milovať svoje blížne – detičky.
Vladimír Schwandtner
[contact-form 2 „formulár2“]